Prvou aktivitou nášho Nitrianskeho klubu Spoločnosti M. R. Štefánika (SMRŠ) v roku 2023, bolo predstavenie novej knihy Miroslava Musila: ŠTEFÁNIK-MON AMOUR, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Slovenských spisovateľov v závere minulého roku.
Kniha je ódou na výnimočnú ženu, francúzsku spisovateľku, novinárku, jednu z prvých europoslankýň, ale je aj a o jej silnom vzťahu k M. R. Štefánikovi, ktorý bol jej celoživotnou láskou. Kniha okamžite zaujme a to najmä vďaka spôsobu akým je písaná. Pri pohrúžení sa do prvých riadkov, čitateľ nadobúda dojem, že je to práve ona - L. Weiss, ktorá mu osobne rozpráva tento nevšedný, avšak vysoko reálny príbeh. Zrejme aj toto spôsobuje, že kniha sa dá prečítať na jedno posedenie. Príťažlivosť knihy znásobuje jej autentickosť, veď bola to práve L. Weiss, ktorá veľmi dobre poznala tak Štefánika, ako aj mužov, ktorí sa s ním spolupodieľali na vzniku Česko-Slovenska.
V Klube sme sa na toto stretnutie s pánom M. Musilom už dávno tešili, čakali sme len na vydanie knihy. Už zo samotnej powerpointovej prezentácie, a potom aj z knihy pri jej čítaní, sme sa dozvedeli veľa nového o osobnosti L. Weiss. Nie, že by sme o tejto grandióznej dáme vedeli toho doteraz málo. Veď skoro v každej knihe, ktorá bola o Štefánikovi doteraz vydaná na Slovensku, sa píše o nej, keďže toho veľa spravila pre neho, a to ako pri podpore jeho životného poslania pri vzniku Česko-Slovenska, tak aj popularizovaním tejto témy v novinách L´Europe Nouvelle, kde pôsobila ako šéfredaktorka.
Okrem toho som bola pri tom, keď Úrad vlády podpredsedu pre Európsku integráciu SR, začal odovzdávať cenu Louise Weiss tým slovenským osobnostiam, ktoré sa významne podieľali na prístupových procesoch pri našom vstupe do EÚ. Bolo nám teda zrejmé, že ide o mimoriadnu osobnosť, ale predsa len nás prekvapilo, že to bola taká silná a činorodá žena. Vo svojej rannej mladosti bola opatrovateľkou a mecenáškou ranených od rieky Marny. Mala vynikajúce presvedčovacie schopnosti a v podstate vždy dosiahla svoj cieľ. Žiadna prekážka nebola pre ňu dostatočne veľká, aby ju nedokázala prekonať. Bola to žena veľmi odvážna, hneď po skončení vojny precestovala mnohé európske štáty, navštívila štáty Severnej Afriky, sama sa vybrala do boľševického Ruska, kde okrem svojej novinárskej práci, mapovala aj dôsledky hladomoru spôsobeného obrovským suchom v povodí rieky Volgy a snažila sa o poskytnutie potravinovej pomoci. Vzhľadom na nestabilné ekonomické a politické pomery v Rusku, túto myšlienku nakoniec sama odmietla. Bola to žena s vynikajúcim analytickým politickým myslením, vo vzťahu k spoločenskému vývoju mala výbornú intuíciu a odhad.
Louise dôverne poznala M. R. Štefánika. On síce jej návrh na zasnúbenie decentne odmietol, avšak ona aj napriek tomu na neho nezanevrela, ako to v takýchto prípadoch obyčajne býva. Naopak, po jeho smrti považovala za svoju povinnosť pokračovať v jeho životnom odkaze. Mrzeli ju napäté vzťahy medzi M. R. Štefánikom a E. Benešom. Zasiahlo ju aj poznanie, že po Štefánikovej smrti, jeho zásluhy pri vzniku nového štátu neboli doceňované a naopak, iní si pripisovali jeho diplomatické úspechy. Prostredníctvom rozprávania L. Weiss sa dostávame bližšie aj k osobnosti M. R. Štefánika. Kniha poskytuje množstvo vzácnej fotodokumentácie a faktografických materiálov.
Význam vydania tohto diela vidíme aj v tom, že aj keď L. Weiss patrí medzi prvé europoslankyne, po nej je pomenovaný Európsky parlament v Štrasburgu, avšak o spolupráci a vzťahu tejto ženy s M. R. Štefánikom, i o jeho veľkom vplyve pri vzniku Česko-Slovenska, sa na pôde EÚ takmer nič nevie. Potvrdila to aj návšteva našej Spoločnosti v júni 2022 v budove Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Je preto dôležité, aby sa v štátoch EÚ, toto, ako aj iné príbuzné diela preložili do anglického, francúzskeho, či iných jazykov, aby sa popularizoval tento výnimočný vzťah medzi dvomi silnými európskymi osobnosťami, ktoré mali veľký podiel pri tvorbe mapy novej Európy.
Po prezentácii knihy nasledovala intenzívna diskusia členov klubu. Otázky smerovali k jej ďalším životným osudom po Štefánikovej smrti, jej vzťahu k Česko-Slovensku, k jej mandátu poslankyne Európskeho parlamentu, či k Štefánikovej misii na Transibírskej magistrále a jej výsledkov vo vzťahu k Československými légiám. Diskusia však bola oživená aj o inú tému. Dostali sme totižto osobitný bonus. Pán M. Musil neprišiel sám, priviedol so sebou aj pani manželku Margarétu, ktorá je archeologičku. Tá bola tiež zasypaná množstvom otázok týkajúcich sa keltských vykopávok na bratislavskom hrade. Zrejme jeden z našich najbližších poznávacích zájazdov povedie cez Bratislavu.
Autorka: Mária Kadlečíková, Klub SRMŠ Nitra
Foto: Michal Borguľa
