Už po dvanásty krát vyhlásil týždenník Slovenka v spolupráci s RTVS a Slovenským národným divadlom anketu SLOVENKA ROKA 2020. Jej cieľom je vzdať úctu ženám, ktoré svojím umom, nadaním a pracovitosťou dokázali niečo výnimočné a užitočné, za čo im patrí vďaka, pocta a všeobecné uznanie.
Jej cieľom je vzdať úctu ženám, ktoré svojím umom, nadaním a pracovitosťou dokázali niečo výnimočné a užitočné, za čo im patrí vďaka, pocta a všeobecné uznanie.
Nad týmto ročníkom prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.
Tento ročník je pre členov a priateľov Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika (SMRŠ) výnimočný tým, že medzi nominovanými dámami je i naša dlhoročná členka, súčasná podpredsedníčka a čestná členka SMRŠ pani Mgr. Mária Gallová. Je laureátkou v kategórii Média a komunikácia a pre hlasovanie má pridelené číslo 7. Bližšie Vám predstavíme našu nominantku v závere článku.
O víťazkách v jednotlivých kategóriách rozhodujú diváci RTVS formou SMS hlasovania, čitatelia Slovenky prostredníctvom kupónov a je aj možnosť hlaso-vania prostredníctvom internetu (na www.slovenkaroka.sk získate bližšie informácie).
Galavečer, na ktorom budú predstavené víťazky jednotlivých kategórií a absolútna víťazka ankety Slovenka roka 2020, sa uskutoční 31. mája 2020 v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.
Exkluzívne ocenenie v podobe bronzovej sošky si víťazky prevezmú počas slávnostného večera, ktorý môžete sledovať v priamom prenose na Jednotke RTVS.
Vážení členovia a priatelia SMRŠ, hlasovať môžete do 28. augusta 2020 do 10:00 hod. prostredníctvom SMS na číslo 7504 v tvare SR 1 – 28, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas našej nominantke číslo 7, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo nominantky na číslo 7504. Cena SMS je 1 eur s DPH.
Online hlasovať môže len registrovaný a prihlásený návštevník a môže pridať len jeden hlas v každej kategórii. Registrovať sa môžete tu. Ďalšie údaje o pravidlách a spôsobe hlasovania nájdete na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie.
Teraz Vám predstavíme nominantku SMRŠ prostredníctvom článku, ktorý napísal Čestný predseda SMRŠ Peter Pavel UHLÍK v roku 2017 pre časopis Bradlo:
PORTRÉT PRACOVITEJ ŽENY
Nebolo jednoduché pripraviť medailón o vedúcej redaktorke časopisu, ktorý držíte v rukách. Mária nežiarila nadšením a príčinu poznám i z vlastnej skúsenosti. V identickej funkcii predchodcu bol som dvanásť rokov. V jej prípade som si musel vynútiť, že všetko čo napíšem, zverejní! Vhodnou príležitosťou bolo jej nedávne životné jubileum (Laudátor).
Mgr. Mária Gallová sa narodila v Pribete, v okrese Komárno. Od detstva jej slovensko-maďarské prostredie pomohlo poznať slovom i písmom oba jazyky. Hlavne však kultúry oboch etník, čo vždy pokladala za veľké plus. S vďakou spomína na pedagógov v rodisku, na základnej a tiež strednej, ktorí svoj post brali ako poslanie a pripravili študentov do ďalšieho života.
Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Hurbanove (gymnázium) absolvovala tam tiež dvojročné štúdium astronómie. Upustila od pôvodného plánu študovať žurnalistiku. Ovplyvnila to skutočnosť, že predtým pracovala v školskom astronomickom krúžku, ale veľa urobili aj neformálne rozhovory s geofyzikom a polárnikom Štefanom Pintérom, rodinným priateľom.
Prvé dva roky praxe bola asistentkou na metodickom oddelení Slovenskej ústrednej hvezdárne Hurbanovo. Následne, v roku 1972, zamestnala sa na Krajskej hvezdárni v Banskej Bystrici, kde, aj po organizačných zmenách pracoviska (spojenie s Planetáriom Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom), vydržala plných 40 rokov. Pracovala na poste odborného pracovníka pre výchovu a vzdelávanie v oblasti vedy a kultúry (hlavne astronómie a kozmonautiky). Kvalifikáciu získala päťročným štúdiom na FFUK Bratislava (odbor: teória a riadenie kultúry). Po ďalšom doplnkovom vzdelávaní získala vo svojom odvetví viacero certifikátov. Učila na súkromných obchodných akadémiách v Banskej Bystrici a Žiline, až donedávna vykonávala dlhoročnú lektorskú činnosť v oblasti prírodných, spoločenských a technických vied. Sama k tomu dodáva: „Plat ale i možnosť neustále sa vzdelávať a zdokonaľovať v oblastiach, ktoré mi boli blízke od stredoškolského štúdia.“
Mgr. Ladislav Druga o nej napísal: „Mária Gallová patrí medzi prvých odborných pracovníkov, ktorí v Banskej Bystrici a na Slovensku začali v astronomických zariadeniach a planetáriách organizovať špecializovanú kultúrno-výchovnú činnosť. Spolupracovala pri realizácii mnohých programov. Bola medzi zakladateľmi Astrofilmu (festivalu s medzinárodnou účasťou v Piešťanoch), členkou hodnotiacich porôt literárnych, výtvarných i vedomostných súťaží. Zhromaždila bohatý historický materiál o živote a diele významných osobností, ktorý prezentovala množstvom prednášok doma i v zahraničí...“.
Mária Gallová patrila od roku 1969 do Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, Spoločnosti Mikuláša Konkolyho Thege a Banskobystrickej spoločnosti. V publikačnej činnosti prispievala do odborných i popularizačných časopisov, metodických listov, zborníkov, skladačiek, motivačných projektov a skript. Pripravovala scenáre predstavovania osobností vedeckého sveta, zostavovala ich malé bibliografie, sama vystúpila ako prednášateľka na medzinárodnej astronomickej konferencii s témou „Paralely v životoch Štefánika a Konkolyho“. Podľa nej: „V zamestnaní som mala možnosti plnej záujmovej sebarealizácie. Bolo mojim šťastím, že sa mi mravný ideál humanizmu darilo spájať s prírodnými vedami, vlastne so všetkým, čo je v kolobehu ľudského konania dôležité a posúva nás dopredu.“
Zanietenosť a pracovné výsledky Márie Gallovej nezostali bez povšimnutia. Svedčia o tom získané ocenenia: Medaila Maximiliána Hella za rozvoj astronómie, Plaketa Slovenskej astronomickej spoločnosti SAV, Plaketa za rozvoj astronómie v Stredoslovenskom kraji, Pamätný list Slovenskej ústrednej hvezdárne Hurbanovo i ďakovné listy od najrôznejších štátnych a spoločenských inštitúcií.
Leitmotívom tohoto portrétu „jedného života“ je však členstvo jubilantky v Spoločnosti MRŠ a jej činnosť pre naše občianske združenie. Autor článku sa s ňou stretol prvý raz niekedy v druhej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Nechajme o tom hovoriť ju samotnú: „Hneď ako som sa dozvedela o ustanovení SMRŠ, veľmi ma to ako pracovníčku hvezdárne potešilo. So sympatiou a bez akýchkoľvek ambícií, pustila som sa s niektorými spolupracovníkmi do popularizácie vzniknutej spoločnosti „štefánikovcov“. Meno jej predsedu Mgr. Petra Uhlíka nám bolo známe, ale prvýkrát sme sa stretli až počas jeho návštevy Tajova v roku 1998. Naša hvezdáreň spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici vypracovali perspektívny projekt „Osobnosti krajiny (regiónu)“. Do neho sme v roku 2000, pri príležitosti 120. výročia narodenia, zaradili konferenciu a výstavu o astronómovi, letcovi, politikovi, diplomatovi Dr. M. R. Štefánikovi. Z úspešného podujatia bol vydaný zborník referátov pod názvom „Muž Slnka“ (i s prednáškou P. Uhlíka k 10. výročiu činnosti SMRŠ) a „Bibliografia M. R. Štefánika“. Od tohto výročia museli sa pozvané osobnosti, okrem vlastného profesného zamerania, „povinne“ spovedať i zo svojho vzťahu k Štefánikovi. A radi to urobili napríklad také známe esá ako J. Zverko, V. Rušin, P. Paľuš, J. Svoreň, Š. Luby, I. Túnyi, M. Lapin, B. Sitár, J. Grygar, F. Kele, R. Schuster, O. Zibrínová ... Bolo mi cťou, že som mohla byť autorkou scenára i moderátorkou týchto verejných predstavovaní.“
Keď sa pisateľ tohto článku zúčastnil v Banskej Bystrici (2001) 40. výročia založenia Krajskej hvezdárne (sprvu Ľudovej), verbálne i doloženým listom pozdravil prítomných astronómov. V neformálnom rozhovore s Mgr. Gallovou požiadal ju o účasť na 12. valnom zhromaždení, konanom v tom istom roku v Brezovej pod Bradlom. Ponuku rada prijala a potom, na náš návrh, ju zvolili delegáti do Výboru SMRŠ, v ktorom pôsobí ďalších 15 rokov, z toho i vo funkcii prvej podpredsedníčky. Po náhlej smrti predsedu generála Mariana Mikluša dočasne SMRŠ viedla. Ako však spomína ona? „V roku 2001 som pravidelne začala dochádzať do Brezovej pod Bradlom na zasadnutia výboru. Nebolo to jednoduché, lebo predtým výhodné spoje boli zrušené. Vozil ma autom obetavý manžel Milan (letecký mechanik, rodičmi pomenovaný po Štefánikovi), ktorý však o rok nečakane zomrel a pomoc sa mi po ňom dostávala od dcéry Ivanky. Po zmene predsedu v roku 2003, bolo miesto zasadaní Správnej rady SMRŠ (predtým výboru), vedenej Ing. Jánom Tatarom, preložené z Brezovej do Piešťan. Vracala som sa tam často aj mimo zasadaní rady na pracovné pobyty, ktoré utužili moje priateľstvo s rodinou Tatarovou, so Zdenkou Šimkovou, Dankou Valovou i ďalšími členmi miestneho klubu. Skúsenosti z pracoviska som ponúkla nášmu občianskemu združeniu vo forme pomoci pri štefánikovských spomienkach, príprave výstav, uvádzaní kníh, konferenciách a valných zhromaždeniach. Okrem Brezovej a Piešťan, rada som s úlohami od správnej rady navštevovala Martin, Liptovský Mikuláš, Spišskú Novú Ves, Spišskú Belú, Košice, Lučenec, Prahu... Vážila som si dôveru, ktorá mi bola prejavená akceptáciou mojich programových návrhov a ich realizáciou.“
V roku 2007 sa Mária Gallová stala členkou redakčnej rady časopisu „Bradlo“. O päť rokov vymenila vo funkcii šéfredaktora autora tohto laudátia. Redakciu vedie doteraz a často si kladie otázku: „Je nadsadené, keď hovorím, že problémami časopisu a jeho vedením žijem po celý rok? Prvé číslo Bradla vyšlo v roku 1990 a bez prerušenia poskytuje vecné informácie členom SMRŠ doteraz. Zastávam názor, že jeho obsah je zároveň aj našou kronikou. Aj preto trvám na tom, niekedy možno tvrdošijne, že musí obsahovať aspoň v skratke, všetko dostupné, čo kto a kde v širšom česko-slovenskom kontexte napísal o Štefánikovi, jeho najbližších spolupracovníkoch a legionároch. Nesmú chýbať príspevky zo života klubov, štefánikovsky aktívnych škôl a podobne... Náš časopis za pochodu mení svoju tvár, lebo si to žiada doba i my samotní. Snáď to neznie neskromne, že mojou najväčšou snahou je spokojnosť čitateľov, hlavne našich členov, o čo sa všemožne usilujem. Aj keď to vyžaduje časovú obeť, ja považujem tvorbu „Bradla“ za svoju osobnú výzvu a nevnímam ju ako bremeno. Chcem ešte vydržať!“
Dôležitým fenoménom nášho spolkového života, sú zájazdy členov SMRŠ po stopách generála a jeho legionárov Európou. Mária Gallová absolvovala viacero ciest, tematicky prispievala do ich programu, na trasách do Maďarska a Srbska robila tlmočníčku. Sama prežité reflektovala takto: „Prvýkrát som v spoločnosti nových priateľov cestovala do Rakúska v roku 2001. Ten i každý ďalší výlet boli pre mňa (nás) malou univerzitou. To, čo sme sa v moderovanej diskusii dozvedeli od múdrych ľudí iných profesií, bolo úžasné. Vzhľadom na moju záľubu v cestovaní a organizovaní zájazdov na pracovisku, rada som svojou troškou, hlavne v oblasti vedy a kultúry, prípadne tlmočenia, prispievala do spoločného duchovného „fondu“. Počas viacdenných pobytov som spoznala veľa zaujímavých, hlavne však dobrých ľudí. Menovať všetkých je nemožné, ale spomenúť chcem (okrem vedenia SMRŠ) aspoň manželov Petrovovcov, Noskovcov, Koudelkovcov, Hrabovských a Evku Groh, ale myslím i na ďalších z celého Slovenska, ktorí veľmi obohatili môj život.“
Listujeme v knihe Márie Gallovej „Posol hviezdnych diaľav“ (2014), ktorá je ako druhý diel voľným pokračovaním prvej časti „Posol hviezdnych diaľav“ od Jána Maniačka (2012). Obe publikácie sú vydareným editorským činom Spoločnosti MRŠ. Naša jubilantka na prezentácii diela spomínala, že materiál, ktorý použila, začala zbierať už od roku 1969, potom, čo ju so spolužiakmi priviedol na Bradlo triedny učiteľ. O publikácii začala uvažovať až po zmene politického systému v novembri 1989, kedy astronomické pracovisko, potom členstvo a hlavne aktívna činnosť v SMRŠ, poskytli jej inšpiračné prostredie. „Robila som na knihe relatívne dlho, lebo ona je nie románom, ale zbierkou množstva faktov a artefaktov zo Štefánikovho života, ktorého považujem za najväčšiu slovenskú politickú osobnosť. V tomto úsilí i naďalej pokračujem a snažím sa čo najviac využiť práve časopis Bradlo“, dodala vecne. Keď v roku 2016 ukončila prácu vo funkcii podpredsedu správnej rady, bola za zásluhy poctená honorom čestnej členky SMRŠ. Dekrét jej odovzdal predseda správnej rady PaeDr. Jozef Božik, PhD.
Uvedených aktivít našej oslávenkyne bolo toľko, že je na mieste otázka, ako na všetko stačila najmä po manželovej smrti (rodina, zamestnanie, spolková činnosť), ktorý ju vo všetkom podporoval. Rada zdôrazňuje, ako jej pomáhali dcéry, hlavne Ivanka, ktorá, okrem služby vodičky na cestách, radila mame aj v oblasti legislatívy a práva. Vďaka rodinnej súhre mohla Mária realizovať aj ďalšie záľuby (vnučky) a záujmy (už spomínané cestovanie a poznávanie, čítanie, návrat k histórii rodiska). Momentálne robí rodostrom svojej famílie zo svojej i manželovej strany, ale za prioritu považuje obnovenie spomienkového podujatia v banskobystrickej Sásovej „Pocta Štefánikovi“ a oživenie celomestského klubu SMRŠ.
Marika, ako ju nazývajú priatelia, neušla pozornosti a vďake, hlavne tým najbližším. Súčasný prvý podpredseda SMRŠ Ján Tatara si z množstva spoločných pracovných stretnutí spomína, akou mu bola od roku 2003, keď bol vo vedúcej funkcii predsedu, oporou. „Bola podnecovateľkou i realizátorkou našich mnohých aktivít... Najviac si však cením spoluprácu na vydavateľskej realizácii „Posla hviezdnych diaľav“ a bulletina „Muž Slnka“, dodal s uznaním. Ing. Ladislav Koudelka, čestný člen SMRŠ, chváli ňou organizované výstavy a konferencie, obdivuje jej húževnatosť, s akou často sama musí redakčne dotvárať jednotlivé čísla Bradla, tohto významného spojovacieho článku medzi členmi SMRŠ. „Finalizácia časopisu má svoje termíny, ale požadovaní prispievatelia ich často neplnia, čo šéfredaktorke spôsobuje zbytočné problémy“, dodáva.
Na záver nám už neostáva iné, ako jubilujúcej Márii Gallovej poďakovať v mene Správnej rady i členov Spoločnosti M. R. Štefánika za všetko, čo pre nás vykonala. Prajeme jej dobré zdravie, pohodu v rodine, redaktorské úspechy a mnoho dobrých nápadov v našej spolkovej činnosti.
Za všetkých v dobrej viere čestný predseda SMRŠ Peter Pavel Uhlík
