Počúvame o ňom denne, ale mnohé fakty zo Štefánikovho života nepozná takmer nik. Pritom výpočet jeho záujmov je nekonečný: výtvarné umenie, numizmatika, hudba, fotografoval, bol faleristom, mal záľubu v iluzionizme. Hral šach, rád tancoval, varil. Presne pred 100 rokmi zahynul pri tragickom páde lietadla.
Článok napísala Mária Gallová, autorka kníh a publikácií o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Pripravené v spolupráci so Spoločnosťou M.R. Štefánika.
Školské učebnice udávajú o hrdinovi slovenského ľudu Milanovi Rastislavovi Štefánikovi len veľmi chabé informácie: kde a kedy sa narodil, kde študoval, že jeho život bol naplnený prácou v astronómii a meteorológii, že bol pilot, cestoval s legionármi,... a tragicky zahynul. Pri odhalení pomníka v niektorom meste alebo dedine je o tom krátka správa. A to je snáď všetko.
Za zmienku ale stojí poznať aj viac o ňom, pretože jeho krátky život – dožil sa len 39 rokov – bol naplnený doslova heroickým bojom. A nie je nezaujímavá ani tá skutočnosť, že svet si ho ešte aj dnes váži viac ako Slovensko.
Milan R. Štefánik pochádzal z viacdetnej rodiny. Z hľadiska genealógie sme sa dokázali vrátiť k jeho prarodičom a vieme, že rodina sa dostala na územie Slovenska približne v období okolo roku 1620.
Štefánik mal 4 sestry: Ľudmilu Albertínu, Oľgu Ľudovítu, Elenu Antóniu a Máriu Želmíru, bratov Igora Branislava, Pavla Svätopluka, Ladislava Dušana, Fedora Bohuslava, Kazimíra Konštantína, dvaja ďalší bratia – Mojmír Alexander a Jaroslav Sergej – zomreli v detstve. Dnes už žije piata generácia rodiny – od otca Pavla. Nositeľ mena Štefánik v priamej línii už nežije.
Krstným otcom M. R. Štefánika bol notár a hudobný skladateľ Štefan Fajnor a zhudobnil báseň „Kto za pravdu horí“.
Okrem rodných Košarísk navštevoval školy v Šamoríne, aby sa zdokonalil v maďarčine, neskôr v Prešporku, Šoproni a Sarvaši.
Vysokú školu ukončil promóciou v roku 1904 v Prahe titulom PhDr. v odbore astronómia.
V roku 1904 odchádza do Paríža a na Slovensko sa vracia už len sporadicky.
Na svojich cestách – predovšetkým vo svojej diplomatickej činnosti – sa stretol s ruským cárom Mikulášom II., rumunským kráľom Ferdinandom, talianskou kráľovnou Margaretou, prijal ho japonský cisár, aj pápež Benedikt XV., premiéri a prezidenti mnohých štátov
Všetky jeho vedecké práce sú napísané vo francúzštine vo veľmi úctivom a zdvorilom štýle.
Jeho záujem o dianie bol veľmi všestranný: zaujímal sa o výtvarné umenie, numizmatiku, hudbu, fotografoval, bol faleristom, mal záľubu v iluzionizme. Rád hral šach, rád tancoval, varil – bol mužom činu, mužom praxe.
Ako cestovateľ – za pozorovaniami a plnením svojich povinností – precestoval dvakrát okolo sveta; bol tiež prvým Slovákom, ktorý vystúpil na Mont Blanc.
Svetobežník a Európan skončil svoju životnú púť vo svojej pôvodnej vlasti – na Slovensku.
Po roku 1920 začal pribúdať počet pamätníkov M. R. Štefánika doma i vo svete: dnes je v SR cca 80 a vo svete (v 15 štátoch) cca 30 sôch venovaných tejto významnej osobnosti. Okrem pomníkov, pamätníkov a pamätných tabúľ jeho meno nesú kultúrne stánky, školy, námestia, ulice, parky, je priblížený v literárnych, filmových a hudobných dielach; jeho podobizeň je nielen na obrazoch, ale aj na známkach, medailách, bankovkách, odznakoch.
Menom Štefánika sú pomenované štátne vyznamenania. On sám bol nositeľom najvyšších vyznamenaní mnohých štátov.
Mária Gallová
