Napriek zhoršujúcej sa pandemickej situácii sme 6. októbra 2021, privítali medzi sebou vzácneho človeka - PhDr. Dušana Kováča, DrSc., dlhoročného riaditeľa Historického ústavu, neskoršieho vedeckého sekretára SAV, ako aj bývalého podpredsedu tejto významnej vedeckej ustanovizne.
Prednášku s pánom D. Kováčom sme už dávno pripravovali a tešili sme sa na ňu. Po pravde treba uviesť, že nás prišla len polovica a to kvôli hrozivo narastajúcim číslam infikovaných osôb. Je to na škodu veci, lebo náš zážitok zo stretnutia s renomovaným historikom D. Kováčom bol silný. Bola to prednáška v podaní vedca, ktorý ide na problémy priamočiaro, pomenúva ich precízne, v prejave je racionálny, vie narábať efektívne so slovom a má výborné schopnosti presvedčovať. Otázniky, na ktoré vlastné odpovede nemáme v sebe dosiaľ celkom spracované, svojimi informáciami umocnil. Pozitívnym smerom posunul pohľad na najbližších Štefánikových spolupracovníkov pri nového tvorbe štátu. Upriamil našu pozornosť na vynikajúce diplomatické danosti M. R. Štefánika, ktoré považuje za vrodené v kombinácii s mimoriadnou charizmou, ako aj talentom silnej empatie, prostredníctvom ktorej hlboko prenikal do vnútra osobnosti človeka s ktorým práve komunikoval. Počas prednášky zdôrazňoval PhDr. D. Kováč, DrSc., Štefánikove kladné črty, ale neváhal hovoriť aj o jeho slabších stránkach, avšak z pohľadu vedca, ktorý hodnotí osobnosť Štefánika komplexne. Zaujímavý bol aj prístup k hodnoteniu štátnickeho, politického a vojenského prínosu Štefánika z hľadiska vtedajších, ale aj dnešných súvislostí a poznania.
Veľkým oživením a zdrojom nových informácií bolo rozprávanie o francúzskom generálovi M. Janinovi, ktorý Štefánika dôverne poznal. Takže aj táto prednáška v nás značne umocnila naše poznatky o generálovi Štefánikovi. Už samotný názov prednášky sľuboval veľa: „Rok M. R. Štefánika 2019-2020“. Obsah prednášky vychádzal z knižnej publikácie:“Príbeh priateľstva“, ktorú pán D.Kováč vydal vo vydavateľstveSAV VEDA v roku 2020. Jedná sa o druhé prepracované vydanie. Kniha je zameraná na výnimočné, vzájomne sa obohacujúce a historicky významné priateľstvo medzi dvomi mužmi a to M. R. Štefánikom a generálom M. Janinom. Ich vzájomná spolupráca a teda aj priateľstvo trvali len dva a pol roka, ale ich vzťahy boli o to intenzívnejšie. D. Kováč svoju prednášku začal predstavením štyroch vedúcich osobností, ktoré sa podieľali na vzniku Česko-Slovenska a to T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, E. Beneša a M. Janina, ktorý bol vo februári 1918 vymenovaný veliteľom čs. vojska a neskôr i vrchným veliteľom spojeneckých vojsk v Rusku, pod ktoré spadali i čs. légie v Rusku. Okrem týchto tvorcov nového štátu spomenul aj osobnosť a rolu, ktorú zohrával Josef Dürich, predseda Agrárnej strany a veľký rusofil, ktorý bol neskôr na návrh Štefánika zbavený funkcie podpredsedu Česko-Slovenskej národnej rady, keďže v Rusku konal na vlastnú päsť a šiel proti Masarykovým záujmom.
Pôsobivo bolo vysvetlené zoznámenie sa M. R. Štefánika s generálom M. Janinom v ruskom Mogileve, ale aj ich stretávanie sa v Paríži a potom ich neskoršia spoločná cesta na Ďaleký Východ. Autor v knihe vychádza z článku Ferdinanda Peroutku: “Štefánikova smrť“, ktorý bol síce výborným novinárom v Lidových novinách, avšak článok o M. R. Štefánikovi sa mu veľmi „nevydaril“ (uvedené v názve prvej kapitoly), čo vtedy viedlo k výraznému rozdeleniu československej spoločnosti. Štefánikova osobnosť bola popísaná skreslene a jeho prínosy boli zneuctené. Peroutka bol voči Štefánikovým politickým, diplomatickým a vojenským úspechom, ako aj charakterovým vlastnostiam nespravodlivo kritický a vo veľkom rozpore s realitou. Okrem toho F. Peroutka v článku fabuloval, že akým smerom by sa Štefánikova politická kariéra bola vyvíjala ak by nebol predčasne tragicky zahynul. Považoval by ho za Hlinkovho konkurenta a predpokladal, že by sa bol stal extrémistom, najmä vo svetle toho, čo práve začínalo prebiehať v Nemecku. Vo svojich záveroch sa pritom odvolával na dielo, ktoré vydal generál M. Janin pod názvom “Aký bol Milan Štefánik“. Český preklad tohto diela bol vydaný v roku 1932. Po prečítaní Peroutkovho článku generál M. Janin sa s francúzskou grandióznosťou zastal M. R. Štefánika, ktorý sa už sám brániť nemohol. Jeho prirodzenou reakciou bol list v ktorom okrem iného napísal: “Ja, ktorý som dlho žil so Štefánikom, ja som ho nepoznal v portréte, ktorý bol o ňom podaný“.
Kniha je výborne napísaná a svojou dramatičnosťou a bohatou informatívnou hodnotou vedie k tomu, že čitateľ ju prečíta na jedno, či dve posedenia. V každom prípade sa ju oplatí prečítať a významne si rozšíriť znalosti o Štefánikovej osobnosti. Keďže súčasťou tejto knihy je aj Janinova štúdia o Štefánikovi, čitateľ sa dozvie veľa. Ide aj o výborný portrét do Štefánikovej psychiky a spôsobu myslenia, a to najmä z obdobia ich spoločného pôsobenia pri československých légiách na Ďalekom Východe. V knihe je uvedený aj list adresovaný E. Benešovi, v ktorom M. Janin vyslovuje presvedčenie, že Štefánik si smrť privodil sám. Priamy dôkaz však nepodáva ani on, ide len o predpoklad z jeho strany. Podľa želania Janina, list mal zostať v utajení po dobu 70 rokov, teda až do roku 2000, čo bolo v podstate aj splnené.
Významným odkazom z prednášky a z nadväzujúcej besedy je pochopenie akejsi nevďačnosti z našej strany voči osobe M. Janina. Jeho osobnosť je v našich dejinách takmer neznáma a to aj napriek tomu, že pre vznik Československa spravil veľmi veľa. Patrilo by sa, aby sme počas nášho zájazdu do Francúzska, ak to bude možné, položili veniec, prípadne pomenovali po ňom aspoň jednu ulicu, alej, či park alebo pracovali na udelení štátneho vyznamenania in memoriam. On síce od prezidenta ČSR dostal vysoké štátne vyznamenanie, ale takýto akt by sme mohli prejaviť aj z našej slovenskej strany. Takýto krok je o to žiaducejším, že generál M. Janin zomrel vo svojej vlasti zabudnutý. Príčinou bolo jeho pôsobenie v čele Československých légií v dobe, keď vydali admirála Kolčaka do rúk jeho nepriateľov. Za toto ho odsudzovala vo Francúzsku žijúca početná ruská aristokracia, takže od svojej vlasti už nikdy viac nedostal žiadne vojenské poverenie.
V závere sme si spravili s pánom PhDr. D. Kováčom, DrSc. spoločné fotografie. A on nám do našej knižnice venoval svoje dve knihy.
Autor: Mária Kadlečíková, klub SMRŠ v Nitre
Foto: Michal Borguľa
