V rámci projektu 100 ruží pre Štefánika sa Spoločnosť M. R. Štefánika (ďalej SMRŠ) prostredníctvom svojho Klubu SMRŠ v Nitre rozhodla venovať 2 ruže do srbskej Vojvodiny.
Generál Štefánik sa veľkými písmenami zapísal tak do dejín vojvodinských Slovákov, ako aj do dejín samotného Srbska. V tejto časti Srbska boli významným prínosom aj aktivity jeho brata Igora Branislava, ktorý pôsobil vo funkcii zborového farára na viacerých miestach, ako napr. v Báčskej Palánke, či v Novom Sade. Na jeho svadbu, ktorá sa konala v Pivnici, zavítal aj brat Milan. Už počas tohto pobytu hovoril o svojich víziách pri budovaní budúceho spoločného štátu Čechov a Slovákov. Generál Štefánik okrem iného pomohol prostredníctvom finančnej zbierky uskutočnenej medzi americkými Slovákmi aj pri začiatkoch výstavby Gymnázia J. Kollára v Báčskom Petrovci. Aj toto bol dôvod prečo práve v záhrade Evanjelickeho kostola bola vysadená jedna z dvoch ruží, ktoré Ing. Ján Tancík, PhD., predseda Klubu SMRŠ spolu s manželkou Zuzkou, priniesli so sebou z Nitry pri návšteve svojej rodnej krajiny. Výsadba ruže bola poznačená radosťou, hrdosťou a vďačnosťou. Zorganizovaný bol aj krátky kultúrny program. Pán farár J. Vida hovoril o osobnosti M. R. Štefánika, ako aj o projekte „100 ruží pre Štefánika“. Vo svojej reči spomenul, že jedným z učiteľov M. R. Štefánika bol Ján Kvačala, ktorý sa narodil v Báčskom Petrovci, v čom vidí on osobne previazanosť spoločných koreňov medzi M. R. Štefánikom a Báčskym Petrovcom. Potom odzneli slová Rúfusovej básne „Nepočuteľné laudácio“ a prítomní si zaspievali aj hymnickú pieseň „Kto za pravdu horí“. Česť zasadiť ružu dostali tri ženy a to manželka emeritného biskupa SEAVC, Samuela Vrbovského a ďalšie dve dámy, prvá býva na ulici Generála Štefánika a druhá najstaršia pravidelná návštevníčka bohoslužieb. Túto príležitostnú slávnosť pán farár ukončil slovami M. R. Štefánika “Kto si myslí, že mu slobodu vybojujú druhí, ten jej nie je hoden“. Tejto udalosti sa venovala v Báčskom Petrovci veľká pozornosť s prejavom úcty, ktorú si osobnosť M. R. Štefánika zaslúži.
Druhá ruža bola vysadená pred Evanjelickým kostolom v blízkej Laliti, ktorá je rodiskom predsedu nášho Nitrianskeho klubu, pána Janka Tancíka a jeho manželky Zuzky. V tejto obci pôsobí kultúrno-umelecký spolok M. R. Štefánika. Za prítomnosti občanov Lalite zasadili Ružu Generál Štefánik dve rozkošné dievčatká oblečené v nádherných krojoch. Bola v tom veľká symbolika a prísľub, že aj mladá generácia tejto obce ponesie so sebou odkaz M. R. Štefánika do budúcnosti.
Obidve podujatia boli sledované aj regionálnymi médiami. Publicistka Katarína Pucovská v portáli Kulpín-net vydávanom v slovenskom jazyku, uverejnila z tejto udalosti rozsiahlu informáciu v ktorej okrem samotnej udalosti sa zamerala na priblíženie osobnosti generála Štefánika vojvodinským Slovákom a potvrdila, že vďační tunajší Slováci si dodnes dobre pamätajú aj zásluhy Igora Branislava Štefánika, ktorý vo Vojvodine zanechal hlboké stopy. Katarína Pucovská pri rôznych spomienkových príležitostiach sa intenzívne venuje osobnosti generála Štefánika. Táto pekná udalosť bola medializovaná rovnakou autorkou aj v Hlase ľudu pod názvom Ruža Generál Štefánik. Prvý odstavec tohto príspevku je kompozíciou článku napísaným pani K. Pucovskou do internetového portálu Kulpín-net.
Poďakovanie patrí aj Dr.h.C., prof., Ing. Jánovi Kišgécimu, DrSc., ktorý pomohol pri organizovaní tohto podujatia v Báčskom Petrovci. Pán profesor je významnou vedeckou osobnosťou Srbska slovenského pôvodu. Zastával funkciu ministra poľnohospodárstva, bol riaditeľom Výskumného ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci, ako aj Ústavu rastlinných genetických zdrojov v Belehrade, spolupracovníkom FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodásrtvo) a zakladateľom poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne.
V závere tohto článku sú najvhodnejšie jeho slová, ktorými uzavrel výsadbu dvoch ruží Generál Štefánik v Báčskom Petrovci a v Laliti: „Urobili sme pekný skutok“.
Text: Mária Kadlečíková
Foto: Ján Tancík a Katarína Pucovská
