Vo štvrtok 19. marca 2026 bola na jednom z najikonickejších miest v Ríme, na Veránskom vojenskom cintoríne, odhalená busta M. R. Štefánika. Na tomto cintoríne, ktorý bol založený začiatkom 19. storočia, sú pochované najvýznamnejšie osobnosti Talianskej republiky, medzi inými vojnoví hrdinovia, básnici, spisovatelia, speváci, filmoví režiséri, politici. Buste M. R. Štefánika sa dostalo veľkej pocty, svoje miesto našla na jednom z najčestnejších miest cintorína. S jedinečným nápadom odhaliť bustu M. R. Štefánika na tomto, takmer posvätnom mieste prišlo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Talianskej republike, za čo celému kolektívu patrí veľké uznanie. S myšlienkou postaviť sochu na jednom z najkrajších a najčestnejších miest veránskeho vojenského cintorína prišli zase predstavitelia Talianskej vlády. Bolo náhodou, či šťastím, že práve pri mieste, kde sa hrdinom prvej, či druhej svetovej vojny, ale aj iných vojen klaňajú predstavitelia talianskej, či iných vlád a prezidenti štátov, bol voľný krásny kus čistinky obkolesený píniami. Od nápadu k samotnej realizácii busty a výberu miesta prešli dva roky. Návrh pani veľvyslankyne Karly Matiaško Wursterovej a jej spolupracovníkov si okamžite osvojila pani Martina Šimkovičová, ministerka kultúry SR. Autorom bronzovej Štefánikovej busty je sochár Milan Lukáč, ktorý sa snažil do výrazu Štefánikovej tváre vtesať posledné mesiace jeho náročného života a to tesne po návrate zo Sibíri. Štefánikova tvár vyjadruje veľkú fyzickú bolesť,vyplývajúcu z jeho ťažkej choroby, ako aj ťarchu zodpovednosti, ktorú nesie za vznik a budúcnosť novovzniknutého štátu. Na buste je tiež symbolicky vyobrazená kométa, ako symbol toho, že Štefánik bol astronómom a vo všetkých svojich aktivitách svojho krátkeho života vždy zažiaril ako kométa.
Slávnostné podujatie na veránskom cintoríne otvorila pani veľvyslankyňa K. Matiaško Wursterová. Po jej úvodnom slove nasledovalo spoločné odhalenie busty ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou a ministrom životného prostredia SR Tomášom Tarabom. Po odhalení busty M. R. Štefánika odznela pôsobivá ekumenická modlitba v podaní emeritného biskupa ECAV Júliusa Fila a rektora Ústavu svätého Cyrila a Metoda v Ríme, SLLic. Pavla Zvaru, PhD.
Počas tohto slávnostného ceremoniálu prišlo aj k dojímavému stretnutiu pranetere M. R. Štefánika, pani Tamary Dudášovej, rod. Štefánikovej a pranetere G. Benzoni (Štefánikovej snúbenice), pani Elisy Benzoni. Posledné stretnutie dvoch príbuzných a to tak zo Štefánikovskej, ako aj z Benzoniovskej strany sa uskutočnilo v roku 1968, kedy navštívila mohylu na Bradle snúbenica M. R. Štefánika, G. Benzoni so svojím synovcom Albertom Benzonim (Elisiným otcom, ktorý zomrel v januári 2026).
Od 18.00 hod. pokračoval slávnostný program na Veľvyslanectve SR v Ríme a to vystúpeniami pani veľvyslankyne, pani ministerky kultúry SR a slovenského historika Dr. Juraja Šimku, ako aj talianskeho historika Francesca Caccamu. Francesco Caccama svojím vystúpením začal otvárať tému, o ktorej sa doteraz v súvislosti s osobnosťou M. R. Štefánika nahlas nehovorilo. Nie, nebolo to o jeho smrti, ale o nedocenení jeho osobnosti za jeho zásluhy, ktoré mal tak pri vzniku Česko-Slovenska, ako aj pri formovaní česko-slovenských légií. Zrejme sa k tomuto prejavu ešte v našej Spoločnosti budeme musieť vrátiť. O slovo požiadal aj predseda Spoločnosti M. R. Štefánika, genmjr.v.v., Ing. Peter Novotňák, ktorý okrem iného odovzdal pamätné plakety Elise Benzoni a aj profesorke Mirrele De Martini z Padovskej univerzity, ktorá sa osobnosťou M. R. Štefánika zaoberá s veľkou zanietenosťou. Jedná sa o bývalú doktorandku prof. Ďuricu. Počas návštevy Veránskeho cintorína si naši členovia spomenuli aj na hrobové miesto Giotta Mancinelli–Scottiho, ktorý tragicky zahynul spolu so Štefánikom a s ostatnými členmi posádky lietadla Caproni 4. mája 1919 a ktorého pozostatky rodinní príslušníci preniesli z Brezovej pod Bradlom naspäť do Talianska. Členovia Spoločnosti M. R. Štefánika sa pri jeho pohrebnom mieste zaviazali, že sa postarajú o jeho obnovenie, aby jeho meno bolo čitateľné. Práve k tomuto miestu nás doviedla pani profesorka M. De Martini.
Tohto slávnostného odhalenia busty M. R. Štefánika sa zúčastnila aj naša Spoločnosť M. R. Štefánika, ako aj členovia Klubu generálov Slovenskej republiky, ktorí sú vernými nositeľmi uchovávania a šírenia Štefánikovho odkazu.
Večer sa v priestoroch ambasády uskutočnilo slávnostné historicko-kultúrne podujatie venované generálovi M. R. Štefánikovi. O krásnu hudobnú časť sa postaralo Suchoňove kvinteto Štátneho komorného orchestra Žilina spoločne so sopranistkou Jolanou Fogašovou a klaviristkou Janou Nagy.
Veľká vďaka za prípravu celého podujatia patrí nášmu Veľvyslanectvu SR v Ríme, talianskym partnerom-Odboru ochrany kultúry a pamäte Ministerstva obrany Talianska, Veliteľstvu pre národné teritoriálne vojsko a aj riaditeľovi vojenského pamätníka plukovníkovi Sardonemu.
Program tohto slávnostného dňa pokračoval slávnostnou recepciou. Prítomní okrem ochutnávky kvalitných slovenských kulinárskych dobrôt, využili stretnutia s výnimočnými ľuďmi na hodnotné rozhovory a tak sa napr. hovorilo o možnosti návštevy Archívu Talianskej republiky, kde sú umiestnené originály Zmluvy aj so Štefánikovým podpisom z 20. apríla 1918. Tento archív sa nachádza v novšej časti mesta Ríma vybudovanej za B. Mussolinniho. Dve pranetere Tamara s Elisou si šťastne užívali svoje výnimočné stretnutie, presvedčené o tom, že pri najbližšej príležitosti zavíta Elisa Benzoni s manželom na Slovensko, aby sa úžasné rodinné tradície, mohli aj naďalej rozvíjať.
Členovia Spoločnosti M. R. Štefánika, spolu so zástupcami Klubu generálov Slovenskej republiky navštívili počas cesty do Ríma aj historické pamiatky v starodávnom meste Ferrara, katolícku katedrálu Nanebovzatie Panny Márie v Orviete, Baziliku Svätého Petra vo Vatikáne, ako aj Etruské múzeum vo Ville Giulia v Ríme.
Busta M. R. Štefánika sa nachádza na mimoriadne čestnom mieste. Sme presvedčení, že na tomto mieste dielo sochára M. Lukáča prežije desiatky, a aj viac rokov a to na pamiatku človeka, M. R. Štefánika, ktorý si dokázal získať srdce Ríma a ktorý dokázal založiť nový štát. My, Slováci máme byť na čo hrdí, lebo na inom mieste Ríma, v blízkosti nášho Veľvyslanectva a aj Ministerstva zahraničných vecí Talianskej republiky sa nachádza socha iného veľkého Slováka-Alexandra Dubčeka.
Spoločnosť M. R. Štefánika ďakuje Veľvyslanectvu SR v Ríme za zorganizovanie tohto krásneho podujatia, ako aj za naše veľkorysé prijatie.
Pani veľvyslankyňa, milá Ľubica Baiocchi-Šalvátová, odviedli ste obrovský kus práce v prospech dobrého mena našej Slovenskej republiky.
Spoločnosť M. R. Štefánika, ako aj Klub generálov Slovenskej republiky, ďakujú Generálnemu štábu Slovenskej armády za pomoc poskytnutú pri preprave účastníkov do miesta konania podujatia.
A Vy, naši milí čitatelia, ktorí čítate tieto riadky, pri najbližšej ceste do Ríma, neobíďte bustu M. R. Štefánika, pristavte sa pri nej a zaspomínajte na veľkú osobnosť našich dejín. Budete očarení miestom, kde sa nachádza, ako aj umeleckým stvárnením sochára M. Lukáča. Generácie ľudí postupne odchádzajú, avšak toto dielo tu bude stáť aj o viac ako sto rokov, ak sa oň budeme s láskou starať.
Mária Kadlečíková
