Dňa 10. apríla 2024 sa uskutočnilo v poradí ďalšie stretnutie klubu Spoločnosti
Milana Rastislava Štefánika (SMRŠ) so spišskou mládežou. Témou stretnutia bolo
Štefánikovo dedičstvo na Spiši. Podujatie sa uskutočnilo na pozvanie mesta Spišské
Podhradie v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v priestoroch novej
koncertnej sály.
Okolo 300 účastníkov, žiakov a učiteľov miestnych škôl, si po krátkom
životopisnom videu o gen. M. R. Štefánikovi vypočulo prednášku dopĺňanú bohatým
obrazovým materiálom v podaní predsedníčky klubu SMRŠ zo Spišskej Novej Vsi Dr.
Ruženy Kormošovej. Priblížila prvé dotyky súrodencov Štefánika so Spišom (štúdium
Igora Branislava a Pavla Svätopluka v Kežmarku), výnimočnosť Spiša v tom, že
Štefánik v roku 1907 a 1913 pobudol na Spiši, keď navštívil v Spišských Vlachoch
svoju sestru Oľgu Ľudovítu, jej manžela Eugena Hajtša, učiteľa obecnej školy, rodáka
zo Spišskej Novej Vsi a štyri malé neterky.
Neopomenula skutočnosť, že mohyla na Bradle bola postavená kamenármi
Miglieriniovcami zo Spišských Vlách zo spišského travertínu z okolia Spišského
Podhradia. Po vzniku ČSR od roku 1919 pôsobil po boku prvého čs. župana Dr. Jána
Rumanna ako župný radca Spišskej župy jeho brat Ladislav Dušan. Po administratívnej
reforme sa v roku 1923 presťahoval s rodinou do Spišskej Novej Vsi a stal sa verejným
notárom. Prítomným priblížila aj život Štefánikovej matky u syna v Spišskej Novej Vsi
a jej náhlu smrť v roku 1928. Neopomenula ani osudy Štefánikových sôch na Spiši,
ktoré boli po roku 1948 zhodené a mnohé zničené. Na 40 rokov sa meno Štefánika
vytratilo z učebníc. Vo vedomí ľudí však jeho meno neupadlo do zabudnutia, čo sa
prejavilo po roku 1989, keď sa mu začala opäť venovať pozornosť, keď sa vrátil do
slovenskej histórie a vznikla Spoločnosť M. R. Štefánika.
Štefánikovu tradíciu v súčasnosti šíri aj spišskonovoveský klub SMRŠ, ktorý vznikol
v roku 2011. Jeho zásluhou bola v spolupráci s vedením mesta v Spišskom Podhradí
posadená Ruža generál Štefánik, ktorú vyšľachtil v roku 1931 pestovateľ J. Böhm.
V závere svojho vystúpenia povedala, že aj Spišské Podhradie v období I. ČSR si
pripomínalo vznik ČSR a Štefánika, ktorého meno niesla ulica neďaleko železničnej
stanice. Hlavné námestie v Spišskom Podhradí bolo pomenované po prezidentovi
Osloboditeľovi T. G. Masarykovi, ktorý mesto osobne navštívil v septembri 1930 v čase
vojenských manévrov. Prišiel ku Sp. Kapitule na aute, presadol na koňa, slavobránou pri
kláštore Milosrdrných bratov prešiel na námestie a vydal sa na miesto čestnej
prehliadky vojska neďaleko Bijacoviec.
Vystúpenie Mgr. Zuzany Durcovej, zborovej farárky ECAV z Levoče, ktorá skoro
dvadsať rokov pôsobila vo farnosti na Košariskách, jej rozprávanie o kraji, v ktorom
vyrastal Štefánik, o rodine, vzťahoch, o vzdelávaní malého Milana aj jeho súputníkov
bolo nádhernou bodkou podujatia. Žiaci sa aktívne zapájali do diskusie a dokazovali, že
o našom Najväčšom Slovákovi majú dostatok vedomosti. Spišskopodhradčanom bola
prepožičaná výstava Milan Rastislav Štefánik – Stopy života, ktorá určite prispeje
k prehĺbeniu ich poznatkov a k šíreniu jeho odkazu pre mladú generáciu.
Text a foto: Mesto Spišské podhradie a Ružena Kormošová
