Členovia nášho nitrianskeho klubu SMRŠ, síce v menej početnej zostave ako inokedy, ale s veľkým odhodlaním, uskutočnili svoj tretí zahraničný poznávací zájazd. Tentoraz sme sa zamerali na Sever Talianska a Chamonix. Cieľom bolo navštíviť miesta, po ktorých chodil M. R. Štefánik a na ktorých bojovali čs. legionári, ale aj naši starí a prastarí otcovia ako rakúsko-uhorskí vojaci.
Najskôr sme sa zastavili v Padove, na Piazza Camillo Benso Conte, pred bývalým hotelom Savoia, kde bol pred svojím posledným letom ubytovaný generál Štefánik. Tento hotel patril medzi jeho obľúbené. Nevynechal ho ani pri jednom zo svojich pobytov v Padove. Poklonili sme sa jeho pamiatke pred pamätnou tabuľou, ktorá tam bola umiestnená mestom Padova v roku 1995. Keďže bol celý čas náš pobyt poznačený rekonštrukciami cieľových miest, tak aj v tomto prípade nešlo o výnimku. Na priečelí steny budovy práve prebiehali natieračské práce. Rozhodne, pamiatku Štefánika tu majú vo veľkej úcte.
V mestečku Ponte di Piave, sme boli prijatí pani starostkou Paolou Roma a jej zástupcom. Prijatie bolo veľmi pôsobivé. Najskôr zaznela naša slovenská hymna a potom pokračovala hymna Talianskej republiky. Pani primátorka nás informovala o bohatej histórii mestečka, úrodnej pôde, ktorá bola počas bitky na Piave zmáčaná krvou padlých a ranených, ako aj o úspešnom vinohradníctve a produkcii vína. Pred radnicou sme sa poklonili pamiatke padlých vojakov v I. svetovej vojne. Našli sme tu aj pamätnú tabuľu venovanú slovenským padlým vojakom v bitke na Piave, umiestnenú Maticou Slovenskou, Vládou SR a Slovenským kultúrnym inštitútom v Ríme. Pani primátorka sa teší na spoluprácu so SMRŠ, návštevu Slovenskej republiky a navrhla aj možnosti spolupráce s univerzitami v rámci programu Erazmus.
V bezprostrednej blízkosti Ponte di Piave sa nachádza impozantný a mimoriadne dôstojný pamätník/ cintorín obetiam I. svetovej vojny – Fagare, kde je pochovaných 10 000 talianskych vojakov. Narazili sme tu aj na slovenské stopy v podobe pamätnej tabule umiestenej rovnakými inštitúciami ako v Ponte di Piave venovanej slovenským obetiam.
Pokračovali sme návštevou mesta Rovereto, v provincii Trentino, kde na kopci Castel Dante sa nachádza architektonicky nádherne zrealizovaný krásny pamätník padlým v 1.svetovej vojne. Keďže sa v dobe postcovidovej intenzívne začalo s rekonštrukciami takmer všetkých pamiatok v Taliansku, tak sa nám do tohto múzea nepodarilo dostať. Minútou ticha sme si uctili pamiatku zosnulých z vonkajšej strany pamätníka, kde je pochovaných 20 000 talianskych a rakúsko-uhorských vojakov a medzi nimi aj 151 československých legionárov.
Potom sme sa presunuli ku Campanele dell caduti-Maria Dolens. Zvon padlých hrdinov patrí medzi najväčšie na svete a je uliaty z bronzových kanónov, ktoré darovali štáty zúčastňujúce sa I. svetovej vojny. Zvon bol pokrstený 24. mája 1925 a vyzváňa stokrát každý večer na pamiatku padlých vojakov v doterajších vojnách, aby boli zachované mier a priateľstvo medzi všetkými štátmi sveta. Ide o mimoriadne pôsobivé miesto, kde je každá piaď kamenistej zeme premočená krvou padlých vojakov.
Neobišli sme ani Múzeum vojny v Roverete, ktoré sa nachádza v historickej budove hradu. Múzeum bolo založené v roku 1921. Tu sme boli srdečne privítaní. Sympatická Francesca nás osobne previedla do expozície československých légií na ktorú sme sa veľmi tešili. Realita nás trochu prekvapila. Predstavení múzea nás síce prijali s náležitou úctou, ale pravda je taká, že v novom prevedení po rekonštrukcii, túto expozíciu pochopili po svojom a zostal už len kútik s dvomi vitrínami a jedným obrazom československého legionára. Bude tu treba zrealizovať ešte veľa rozhovorov a práce, aby sa artefakty týkajúce sa legionárov dostali zo skladov múzea opäť do vitrín. Pamiatku Československých legionárov si vážime a nesmieme dovoliť, aby sa na nich zabudlo na tomto významnom mieste.
Naše ďalšie putovanie, viedlo do francúzskeho Chamonix, odkiaľ sme s jedným prestupom vystúpili s lanovkou na štít Aguille du Midi vo výške 3840 m. Ponúkol sa nám krásny výhľad na Mount Blanc. S úctou sme si zaspomínali na M. R. Štefánika, ktorý na túto najvyššiu horu vyšiel viackrát aj keď s chatrným zdravím. Priznávame sa, že sme si na Štefánikovu pamiatku vypili našu pravú slovenskú slivovicu, s pohľadom na Mount Blanc. Bolo to len symbolické, lebo v tejto výške sme mali určité problémy s dýchaním. Teraz budem trochu osobná. Ráno sa mi podarilo z nášho útulného hotela v Pre-Sant Didier, spraviť zaujímavý záber na Slnkom osvietený Mount Blanc, hoci som v tej chvíli vedela, len toľko, že tú krásu, ktorú fotím sú Francúzske Alpy. Pani majiteľka mi však neskôr povedala, že to čo sa mi podarilo zachytiť bol Mount Blanc.
Po návrate do Chamonix sme sa snažili nájsť Vallotovo observatórium v ktorom pôsobil aj M. R. Štefánik. Už v záhrade, v ktorej je umiestnená táto nenápadná budova to žije duchom Štefánika. Ako prvú sme si všimli pamätnú tabuľu osadenú výpravou F. Keleho z roku 2008. Pri vstupe do budovy nás privítal sám Štefánik, presnejšie jeho fotografia. Irene Alvares, vedecká pracovníčka výskumného centra CREA, nás informovala, že so svojím tímom okrem iného pracuje aj na projekte, cieľom ktorého je, aby sa osobnosti Štefánika a astronóma Vallota, stali výraznou súčasťou histórie Chamonix. Aktivity výskumného centra CREA sú sústredené najmä na alpskú faunu.
Záver nášho zájazdu patril Campoformido, miestu odkiaĺ M. R. Štefánik spolu s dvomi talianskymi pilotmi a mechanikom vzlietli k svojmu poslednému tragickému letu o 8:07 hod., 4.mája, 1919. S nájdením tohto miesta sme mali trochu problém, ale s pomocou miestnych ľudí, ako aj šikovného vodiča sa nám to podarilo. Túto udalosť pripomína aj pamätná tabuľa umiestnená v roku 2006 na tamojšom Mestskom úrade. Za šesť hodín sme boli už v Bratislave.
Je len samozrejmosťou, že sme neobišli ani krásy prírody a kultúrne pamiatky Talianska. Zastavili sme sa v Benátkach, potom na najväčšom talianskom jazere Lago di Garda, kde sme si pozreli mestá Sirmeone a Malcesine. Sústredili sme sa aj na jedno z najkrajších jazier v Európe a tretie najväčšie v Taliansku - Lago di Como, tu sme navštívili mestá Bellagio a Como. Neobišli sme ani prekrásny Milánsky Dóm a hrad Castello Sforzesco, Galériu Viktora Emanuela II. a zvonku sme si pozreli aj slávnu La Scalu.
Ďakujeme Šalvátovej zo Zastupiteľského úradu SR v Taliansku, pánovi L. Koudelkovi, členovi SMRŠ a pánovi M. Musilovi, bývalému diplomatovi, za cenné rady pri organizovaní tohto poznávacieho zájazdu.
Z tohto poznávacieho zájazdu sme sa vrátili s úžasnými zážitkami a novými poznatkami o miestach pobytu Štefánika, ale aj s poznaním, že jeho odkaz, ako aj odkaz československých legionárov treba udržiavať a ďalej rozvíjať.
Autor: Mária Kadlečíková
Foto: členovia zájazdu z klubu SMRŠ v Nitre
