Členovia Nitrianskeho klubu SMRŠ sa začiatkom mája rozhodli zmeniť určité stereotypy svojich putovaní po západnom Slovensku, resp. po západnej, či južnej Európe, aby si uctili pamiatku a dielo M. R. Štefánika. Pozvanie Od Tatiany Husárovej predsedníčky klubu SMRŠ v Poprade na divadelné predstavenie o našom veľkom generálovi pod názvom: “Súradnice mojej duše“, rozhodlo, že tentoraz sme zamierili na Východ Slovenska. Po ceste sme sa zastavili pri drevenom artikulárnom kostole v Hronseku, kde nám pani farárka ochotne otvorila dvere tejto vzácnej stavby a my sa dozvedeliopäť niečo nové, čo sme celkom určite veľakrát počuli, ale nezapamätali a to, že Andrej Sládkovič sa práve v tomto kostole oženil s Antóniou Júliou Sekovičovou.
Dopriali sme si aj zdravý horský vzduch prechádzkou okolo Štrbského plesa, ktoré malo ešte aj v máji na svojom povrchu súvislú vrstvu snehu. Takto dobre naladení aj keď po tej veľkej prechádzke dosť znavení, sme sa ubytovali v peknom penzióne v Spišskej Sobote (Penzión Sv. Juraja), kde sme sa pripravili na divadelné predstavenie. Toto predstavenie a vôbec celý slávnostný večer na počesť Milana Rastislava Štefánika, režírovala Tatiana Husárová. Boli sme aj svedkami kladenia vencov pri príležitosti pietnej spomienky na 103. výročie smrti M. R. Štefánika v Poprade. Tohto veľmi dobre zorganizovaného a pôsobivého aktu sa zúčastnil primátor mesta Poprad, predseda našej SMRŠ, generál Peter Novotňák a pani podpredsedníčka Mária Galová, zástupkyne Klubu SMRŠ v Spišskej Novej Vsi a v Liptovskom Mikuláši a mnohé ďalšie spoločenské organizácie mesta Poprad, ako aj Matice Slovenskej zo Spišskej Nove Vsi.
Divadelné predstavenie sa veľmi vydarilo, boli sme ním očarení. Videli sme viac divadelných hier na štefánikovskú tému, ale táto na nás mimoriadne zapôsobila a to vďaka šikovnému prerozprávaniu bohatého života generála. Jedinečný bol aj spôsob ako dokázali mladí umelci emotívne vyjadriť pocity hlavných postáv, samotného Štefánika, jeho matky Albertíny, otca Pavla, Giuliani Benzoni, Štefánikových dvoch sestier, bračeka Fedorka, ale aj jeho „duše“. Naviac hodnota predstavenia bola umocnená aj obľúbenými piesňami generála Štefánika, ktoré boli nádherne zaspievané.
Po skončení predstavenia sme si v reštaurácii hotela dali chutnú večeru a zúčastnili sme sa degustácie troch vín nášho predsedu Ing. Jána Tancíka, PhD. S ďalším našim kolegom Ing. Slavomírom Mindekom, PhD. sa z nich stali pestovatelia vínnej révy a aj producenti dobrého vínka.
Na druhý deň sme sa vybrali do Spišskej Novej Vsi. Pred Okresným súdom sme sa stretli s dvomi dámami a to pani PhDr. Ruženkou Kormošovou, PhD., predsedníčkou miestneho klubu M. R. Štefánika a autorkou nádherného diela o rodine Štefánikovej: „Po stopách rodiny Milana Rastislava Štefánika na Spiši“, ktoré vydala v roku 2015. Stretli sme sa aj s pani Mgr. Jolanou Prochotskou, ktorá sa okrem iných aktivít vyznamenala tým, že v olomouckom rozáriu objavila ružu Štefánik, šľachtiteľom ktorej bol Ján Bohm a pestovateľom ktorej je Miloslav Šíp. V „Roku Štefánika“, popri iných podujatiach dominovala aj akcia: „Sto ruží pre Štefánika“. Autorkou tohto projektu bola pani Prochotská. Pani Prochotská, ako členka Správnej Rady Spoločnosti M. R. Štefánika nás na zasadnutiach neraz presviedčala, že na Spiši zanechali Štefánikovci po sebe veľa miest, ktoré stojí zato navštíviť, a tak slovo dalo slovo a naše putovanie na Spiš sa stalo realitou. Takže sme sa dostali do rúk mimoriadne povolaných dám. Prvé miesto, kde sme sa zastavili bol pamätník M. R. Štefánika, autorom ktorého je akademický sochár Ladislav Kacvinský. Pani Ruženka nám pri ňom zarecitovala báseň: “Milankovi R. Štefánikovi.“ Autorkou je pani Mária Laur-Kvetanová, ktorá ju napísala 4. mája 2015, ktorú aj osobne predniesla pri príležitosti pietnej spomienky 4. mája 2016 v Medoune. Potom sme sa dozvedeli o nešťastnom osude pôvodnej Štefánikovej sochy v Spišskej Novej Vsi. Prešli sme sa po meste a dostali sme sa do blízkosti súčasného gymnázia v Spišskej Novej Vsi. Videli sme aj pôvodnú budovu gymnázia, kde v roku 1937 maturoval syn JUDr. Ladislava Štefánika, Pavol Štefánik, ktorý chodil do jednej triedy s našim slávnym hercom Mikulášom Hubom. Pozreli sme si zaujímavý dom patriaci rodine Hajtšovcov, v ktorom v roku 1904 bratia Vojtech a Ľudovít založili súkromné observatórium, druhé najstaršie po Hurbanove. V roku 1910 pozorovali aj Halleyho kométu. Bratia Hajtšovci boli bratrancami manžela Štefánikovej sestry Oľgy.
Potom sme sa prešli k mestskému cintorínu, kde sme sa zastavili pri hrobe mladšieho Štefánikovho brata Ladislava, ktorý je tu pochovaný aj s manželkou Ilonkou. JUDr. Ladislav Štefánik pôsobil v Spišskej Novej Vsi, ako verejný notár. Kanceláriu mal vo svojom dome na Letnej ulici. V rokoch 1927-28 žila matka Albertína pri svojom synovi v Spišskej Novej Vsi. Keď kráčala po meste každý ju mal v úcte, keďže sa vedelo, že je generálovou matkou. Po jej smrti jej mesto vystrojilo štátny pohreb a potom vlakom previezli truhlu s jej telom do Košarísk, kde mala cirkevný pohreb. Uložená bola do spoločného hrobu k svojmu manželovi. V meste sme si pozreli Levočskú bránu, nádherné námestie, priečelie galérie, divadlo, a pozreli sme si aj prekrásnu obradnú sálu Mestského úradu. Na prízemí, kde sú umiestnené erby družobných miest, sme boli upozornení na erb nášho mesta Nitry a tak sme využili príležitosť, aby sme sa pri ňom odfotografovali. To čo sme si na tomto meste všimli je úžasný progres a práca na zachovaní historických pamiatok. Klobúk dole pred primátorom/primátormi, poslancami, podnikateľmi a obyvateľmi mesta, žijú v nádhernom meste. A naviac tak vedenie mesta, ako aj obyvatelia prejavujú veľkú úctu k Štefánikovskej tradícii. Toto isté sa vzťahuje aj na Spišské Vlachy, miesto kde žila Štefánikova staršia sestra Oľga so svojim manželom a deťmi. Práve toto miesto navštívil M. R. Štefánik dvakrát. Na dome, kde bývala rodina Hajtšovcov je umiestnená Štefánikova busta s jeho až vizionárskym odkazom, ktorý vyslovil práve v tomto dome: „Pracujem teraz na veľkom diele a všetkým bude dobre na Slovensku“. V Spišských Vlachoch sme si pozreli aj vysadenú ružu Štefánik. Opäť sme šli na cintorín. Bolo to do istej miery pre nás prekvapenie. Bradlianska mohyla je poskladaná zo 6069 kusov spišského travertínu, ktorý bol dovezený vlakom zo Spišských Vlách. Kameňolom v Dreveníku mala prenajatý talianska rodina Miglieriniovcov. Kamenárske práce na mohyle viedol Paolo Franco Miglierini, ktorý vytesal aj písmená na mohyle. Na miestnom cintoríne spravil rodinnú hrobku vyznačujúcu sa jemnou umeleckou prácou a to v čase, keď zosnul jeho mladý tridsaťročný syn, povolaním - učiteľ. Poklonili sme sa pamiatke aj tohto významného človeka, ktorý sám osobne, ale aj s ďalšími členmi rodiny spravil pre Slovensko tak veľa aj pri výstavbe mnohých ďalších významných diel. Na tomto mieste sme sa s našimi sprievodkyňami rozlúčili, poďakovali sme sa im, rovnako aj pani Marike Čurilovej, ktorá nás sprevádzala po Spišských Vlachoch. Návšteva Spiša bola veľkým zážitkom, tak trochu parafrázujem, ale tak na Spiši, ako aj na Východe je toho veľa k videniu a to vďaka vynikajúcim ľuďom, ktorí tam žijú a zrejme aj vďaka efektívnemu využívaniu eurofondov.
Vraciame sa zo Spiša s presvedčením, že aj keď to tak nevypadá, ale máme v našej práci značné rezervy. Prvoradou úlohou je postaviť v meste taký pamätník, ktorý bude vyjadrovať veľkosť Štefánikovej osobnosti, presvedčiť otcov mesta, aby aj oni spontánne vyjadrovali v pietnych, či vo sviatočných dňoch úctu k najväčšiemu Slovákovi a spolupracovať s ostatnými spoločenskými organizáciami v meste, aby sme boli spolu silnejšími.
Za Klub M. R. Štefánika spacovala Mária Kadlečíková
Fotografie: Ing. arch. Michal Borguľa, CSc.
