Minister zahraničných vecí a európskych záležitosti SR p. Juraj Blanár a primátor mesta Brezová pod Bradlom p. Jaroslav Ciran odhalia tabuľu 24.10.2025, symbolicky v deň 80. výročia založenia Organizácie spojených národov a zároveň 129. výročia narodenia Jána Papánka. Bližšie údaje k akcii sú uvedené v pozvánke na záver článku.
JUDr. Ján Papánek bol slovenský diplomat a právnik a prvý stály predstaviteľ
Československa pri Organizácii Spojených národov. Narodil sa 24. októbra 1896 v Brezovej pod Bradlom a zomrel 30. novembra 1991 v Scarsdale, New York, USA.
Strednú školu študoval na Morave. Po vypuknutí prvej svetovej vojny ju musel prerušiť a narukovať. Bojoval na talianskom fronte, kde čoskoro padol do zajatia.
V talianskom zajateckom tábore Santa Mária Capua Vettere, do ktorého boli vďaka činnosti Štefánika umiestňovaní len zajatí rakúsko-uhorskí vojaci z českých krajín a zo Slovenska, bol v januári 1917 vytvorený spolok zajatcov nazvaný „Československý dobrovoľnícky zbor“, ktorý mal v apríli 1918 už 10 200 členov. Prispel k tomu i Ján Papánek, ktorý bol koordinátorom v činnosti v zajateckých táboroch až do konca vojny a tak do priamo do bojov čs. jednotiek v Taliansku nezasiahol. V lete 1918 ho povolal Milan Rastislav Štefánik do Ríma a poveril ho redigovaním legionárskeho časopisu „V boj!“.
Po vojne dokončil strednú školu a začal študovať v Paríži právo, ktoré absolvoval v roku 1923 na parížskej Sorbone. V novembri 1922 začal pracovať v diplomatických službách, keď nastúpil na ústredie ministerstva zahraničných vecí v Prahe.
Jeho prvým zahraničným pôsobiskom bola Budapešť, kde pôsobil v rokoch 1924 – 1926. V októbri 1926 nastúpil ako atašé česko-slovenského vyslanectva vo Washingtone, kde zotrval až do roku 1931. Po návrate do Prahy pracoval ako parlamentný spravodajca ministerstva zahraničných vecí.
V roku 1935 sa vrátil do USA ako československý konzul v Pittsburghu. Tu ho zastihlo aj rozbitie ČSR. Zapojil sa do česko-slovenského zahraničného odboja. Bol tiež vedúcim prvej zahraničnej organizácie česko-slovenskej zahraničnej akcie. Tá sa v roku 1942 premenovala na Česko-slovenskú informačnú kanceláriu a presídlila sa z Chicaga do New Yorku.
Na jar 1945 sa zúčastnil ako česko-slovenský delegát na konferencii v San Franciscu, na ktorej došlo k založeniu OSN. Ako člen koordinačného výboru patril medzi 14 ľudí, ktorí formulovali záverečný text Charty OSN. Od leta 1946 zastupoval ČSR na pôde OSN až do decembra 1950.
Potom sa začal venovať pomoci ľuďom, ktorí ušli z Československa a stal sa hlavným zakladateľom Amerického fondu na pomoc česko-slovenským utečencom, ktorý potom viedol takmer 40 rokov. Patril medzi zakladateľov vrcholného exilového orgánu Rady slobodného Československa.
Bol členom medzinárodných humanitárnych organizácií a prednášal na významných amerických univerzitách. Bol autorom troch kníh a množstva článkov.
Autor textu: Jozef Buffa
Ilustračné foto: autor článku
