Česká televízia v relácii Objektív odvysielala reportáž o „Štefánikovom ostrove” a “Novom Slovensku” vo Francúzskej Polynézii. Je ním ostrov Tupai, nachádzajúci sa neďaleko vychyteného turistického ostrova Bora Bora, ktorý bol počas II. svetovej vojny oddychovým miestom pre flotilu USA a vraj je tam preto veľa modrookých obyvateľov.
Hoci sa v komentári uvádza, že Štefánikovi išlo o čisto komerčný projekt na získanie financií – cituje sa jeho výrok „Peniaze sú kyslíkom vedy“ – nepochybne za ním bolo aj jeho pevné puto k národom Čechov a Slovákov, ktorých bieda nútila emigrovať. Najpriamejšou cestou získania kvalitnej pracovnej sily bolo práve oslovenie krajanov v USA prostredníctvom ich tlače, uvádza sa tu výzva v novinách Rovnosť ľudu. Mala intenzívnu odozvu, no situáciu skomplikovala I. svetová vojna, a to aj samotnému Štefánikovi.
Jeho projekt plantáží, najmä kokosových, pre ľudí z rodných končín sa však niesol ďalej, aj prostredníctvom spisovateľa Jana Havlasu a v reportáži citovaného Miloša Řivnáča. Uvádza sa tu síce Havlasov výrok, že ten projekt je „blbost“, avšak samotný Havlasa s manželkou plánoval usídliť sa na Tahiti a výrok sa mohol vzťahovať iba na malý ostrov Tupai, kde film uvádza iba jediného kolonistu, Antonína Kovaříka s rodinou.
Naša expedícia s Františkom Kelem a kameramanom Lacom Gažom v roku 1994 tam objavila podstatne rozsiahlejšiu komunitu potomkov pôvodných krajanských prisťahovalcov. Skúsili sa usadiť aj na ostrove Raiatea, pomerne neďaleko od Tahiti, ale aj na veľmi vzdialených Markízach, kde nás privítal milý potomok krajanov Jimmy Duchek. Expedíciu do Francúzskej Polynézie som dlhodobo pripravoval, takže nás už pri prílete do Papeete, správneho mesta ostrova Tahiti, vítal celý klan rodiny Klima, najmä pani Rita Klima, nositeľka vysokého francúzskeho vyznamenania Radu za zásluhy.
Vďaka mojej pozícii na MZV SR ako generálneho sekretára Slovenskej komisie pre UNESCO sme mali dvere otvorené od kabinetu Prezidenta Francúzskej Polynézie (ako autonómnej oblasti Francúzska) až po magistrát mesta Papeete. Tak sa nám podarilo zariadiť, že behom rekordných 3 dní postavili pilier na mieste bývalého Štefánikovho observatória nad Papeete, aby sme naň mohli upevniť pamätnú tabulu, ktorú sme priniesli, a to s čestnou hliadkou francúzskej letky.
Najúžasnejšie však bolo to, že na túto slávnosť sa zišli zo široka ďaleka spomínaní potomkovia krajanov kolonistov, najmä rodiny Klima a Prokop. Celí vyjavení sme sa dozvedeli, že Miriama Prokop sa nielen stala Miss Tahiti a Miss World, ale aj účinkovala s Marlonom Brandom vo filme Vzbura na lodi Bounty! To potvrdzuje ako optimálne sa skĺbili gény pôvodných kolonistov s génmi ich domorodých manželiek.
Vtedy ešte žil najstarší pôvodný kolonista 98 ročný Jozef Vychodil, ktorý nám potvrdil Štefánikove zámery. Uvítal nás s omnoho mladšou manželkou Tahiťankou, ku ktorej poznamenal, že „Výhoda mladej manželky je, že keď dostanem chuť na ovocie vysoko na strome, ona sa tam rada vyštverá“. Nesmierne som ho potešil, lebo som ho prepojil s jeho bratrancom chýrnym scénografom Ladislavom Vychodilom, ktorý býval kúsok odo mňa. Jozef mu potom posielal krásne krabičky z vzácneho dreva zdobené perleťou a mušličkami, Václav mu na revanš posielal fotky a obrázky z vlasti. Žiaľ obaja sa už pominuli.
Viac sa môžete dozvedieť v knihe „Po Štefánikových stopách – Návraty do Polynézie“, kde sme spolu s Ferom popísali svoje zážitky a vo filme „Polynézia a la Štefánik“, ktorý som režíroval a ktorý mi osobne pochválil prezident Rudolf Schuster, sám režisér a kameraman, na filmovom festivale v Lednických Rovniach.
Prezident Gaston Floss, ktorý si podľa uvedenej reportáže vyhradil „Štefánikov ostrov“ výlučne pre seba, nám vtedy udelil Zlatú prezidentskú medailu za pamätník Štefánikovi. Po mnohých rokoch sa mi podarilo presadiť, že aj areálu, kde sa nachádza tento pamätník, dali označenie mestskej pamiatky.
Aká však škoda, že táto skvelá krajanská komunita, považovaná miestnymi za ozaj elitnú, akosi na počudovanie unikla pozornosti redaktorky Českej televízie. Našťastie nie nám.
Vyššie uvedenú reportáž Českej televízie môžete vidieť na:
Text: Miroslav Musil
Foto: autor (6-9), ostatné Jozef Buffa z reportáže ČT1
