„Myšlienka miesta, hrobu a pomníka M. R. Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k velikej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli velikej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem… Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu, oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej farby, ostro zarezaných do prostej, ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slncom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho, plného súzvuku, hrdinstva, harmónie a krásy.“
(Vyznanie arch. Dušana Jurkoviča, tvorcu mohyly.)
Štefánik bol pochovaný na Bradle, vypínajúcom sa nad Brezovou a Košariskami, 11. mája 1919, spolu s troma talianskymi letcami, ktorí s ním zahynuli. Nad ich spoločným hrobom bola navŕšená mohyla z kameňa a v nej zapustený pomník – kamenný kríž. Základný kameň mohyly nad týmto hrobom bol položený dňa 4. mája 1924 pri príležitosti 5. výročia tragickej Štefánikovej smrti. So stavbou mohyly sa začalo dňa 11. júla 1927 a bola uskutočnená za 280 pracovných dní. Mohyla bola slávnostne odhalená 23.septembra 1928.
Mohyla sa vypína na kopci vo výške 543 m nad morom. Je z nej čarokrásny výhľad na okolitý kopaničiarsky kraj a je viditeľná z ďalekého okolia. D. Jurkovič o tomto mieste a o zámere vybudovať na ňom národnému hrdinovi mohylu napísal: „Pre Štefánika bolo len jedno miesto: na temeni Bradla nad Košariskami, kam sa on za voľných chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v pohádkových náladách rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a šeré trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej hore a tu odpočívaj.“
Mohyla sa skladá z troch hlavných častí: dvoch terás stupňovite nad sebou vyrastajúcich zo svahov vrcholu kopca, nad ktorými „vlastná náhrobná stavba korunuje samo temä mohyly“. Pôdorys celej stavby je obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov, tvoriacich kríž, v ktorého hlave je hrob generála Štefánika, v jeho nohách hrob kráľovského tal. mechanika-strelca Aggiusti Gabriele-ho, po pravom boku hrob poručíka Mancinelli Scotti – ho (ktorý bol neskoršie prevezený do vlasti), po ľavom boku seržanta Merlini Umberta. Spodná terasa má dĺžku 93 m a šírku 62 m. V kratších terasách na východnom a západnom boku umiestnené sú vždy dve a dve schodištia vedúce na rovinu, z ktorej zo všetkých strán je uplatnený terén svahov a uprostred vyššia druhá terasa s obvodom 45 a 32 m. Obidve terasy sa dvíhajú hrabovite šikmými stenami, vybudovanými z hrubých kvádrov. Z druhej terasy vyrastá na temene kopca vlastná mohyla, utvorená komolou pyramídou s troma stupňovitými odstavcami, nesúcimi v hornej časti vlastnú tumbu. Na južnej a severnej strane pyramídy vystupuje po každej strane jedno schodište k úrovni tumby a úpätia pyramídy.
Z každého rohu sa pnú do výšky 12 m mohutné kamenné obelisky. Jedinou živou výzdobou mohyly sú šľachtené jalovce, vyrastajúce z pôdy vrchu. Mohyla je zhotovená z kvádrov z drahocenného trvácneho kameňa travertínu, ktorého sem bolo dovezeného zo Spišských Vlachov 194 vagónov, t.j. 924, 32 m³. Vcelku bolo spracované 6000 m³ muriva, 14000 m³ odkopaných a vykopaných zemín, urobenej 3300 m² dlažby. Úhrnný náklad na mohylu obnášal 2 813 262, 76 korún československých.
na západnej strane:
„Veľkému synovi oslobodený národ československý“
na južnej strane:
Čs. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik
+ 21. júla 1880 4. mája 1919
na severnej strane:
S ním kráľ. taliansky serg. U. Merlino a Sol. G. Aggiunti
na východnej strane:
Zahynul pádom lietadla dňa 4. mája 1919 pri Bratislave“