Spoznať viac činy a cesty Milana Rastislava Štefánika vo Francúzsku bolo cieľom Spoločnosti M.R.Štefánika, ktorá pripravila v termíne 18. - 24. júna 2022 pre svojich členov a sympatizantov poznávací zájazd do Francúzska.
Zájazd sa zúčastnilo 34 účastníkov z celého Slovenska. V prvý deň absolvovali dlhú cestu autobusom z Banskej Bystrice do francúzskeho mestečka Compiegne. Je v ňom miesto mimoriadneho historického významu La clairiere de l´Armistice, kde bol v železničnom „vagóne maršala Focha“ 11.11.1918 uzavretý mier a tým skončila 1. svetová vojna. Miesto bojov je na širokej rovine, dnes zarastenej lesom, novovytvorené múzeum tvorí neveľká budova, v ktorej je kópia vagóna, v ktorom bola podpísaná kapitulácia strán Trojspolku, množstvo dobových zbraní, vojenského výstroja a techniky, fotodokumentácia z významných bojísk vojny na území Francúzska a iných štátov. Kto by chcel vedieť viac o tom, ako sa vyvíjali boje v 1. svetovej vojne, potreboval by tu minimálne celý jeden deň na štúdium. Expozícia je veľmi pôsobivo prezentovaná.
Na voľnej ploche pred múzeom sú dve trasy železníc so zvýraznením miest, kde vagón stál v čase podpisu dohody. Oproti múzeu je na vysokom podstavci socha maršala Focha, hlavného veliteľa francúzskych vojsk a významnej osobnosti pri podpise dohody o ukončení vojny. Compiegne navštívil aj M.R.Štefánik a dohodol tu s francúzskym generálom Phillipom Pétainom postavenie Česko - Slovenských légií vo Francúzsku.
Bohužiaľ, toto miesto má aj negatívny zápis v dejinách, pretože tu v rovnakom vagóne bola 22.júna 1940 podpísaná aj kapitulácia Francúzska v začiatkoch 2. svetovej vojny a vstup nemeckých vojsk do Francúzska.
Neďaleké mesto Reims (Remeš) bolo ďalšou zastávkou na ceste a miestom prenocovania. Nádherná gotická katedrála Notre - Dame je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1991. Bola vybudovaná ako korunovačná katedrála francúzskych kráľov už v roku 1223. Má mimoriadnu sochársku výzdobu interiéru aj čelnej fasády s dvoma kruhovými oknami – rozetami, čo nemá žiadna iná katedrála. V katedrále sa v dobe našej „ návštevy“ práve uskutočnila veľkolepá vysviacka nového predstaveného kňaza za účasti veľkého počtu cirkevných hodnostárov.
Prechádzka malebným historickým centrom zaujala účastníkov zájazdu, keď mohli obdivovať hlavne secesnú architektúru meštianskych domov, parky, fontány a pôsobivú sochársku výzdobu v meste. Veľká búrka na záver večera všetkých do hotela Residhome Reims Centre.
Druhý deň pobytu začal zaujímavo - navštívili sme mestečko Épernay vo vinárskom regióne Champagne a absolvovali sme prehliadku miestneho vinárstva Champagne Mercier, založeného v roku 1858. Moderný vstupný objekt skrýva pekné prezentačné priestory a predajňu, pod ním je v hĺbke 30 m 18 km podzemných pivníc , ktoré pri vlhkosti 90% poskytujú ideálne prostredie pre dozrievanie a skladovanie perlivých vín. Po exkurzii vláčikom v pivniciach nasledovala ochutnávka s možnosťou zakúpenia týchto tekutých prezentov a iných suvenírov.
Ďalšou zastávkou bol pamätník letcom z 1. sv. vojny (Monument des Aviateurs, 12 Rue d´Aboville) v meste Chartres, ktorý stojí na mieste bývalého letiska, kde sa aj M.R.Štefánik učil pilotovať lietadlá. Pamätník v tvare krídel lietadla je na lúke vedľa cesty, ponadeň vidieť v pozadí katedrálu v Chartres. Účastníci zájazdu položili veniec k pamätníku..
Nebolo možné neobísť katedrálu Notre-Dame v meste Chartres, významnú pamiatku, jednu z najväčších gotických katedrál na svete vôbec, ktorá bola v roku 1979 zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Pokračovali sme v ceste do Paríža a prvá zastávka bola na námestí Place Général Stéfanik, kde sme položili veniec a poklonili sa pri pamätnej stéle M.R.Štefánika v parčíku krátko nato - sme hneď vedľa, v druhom ohradenom parčíku - položili veniec a vzdali hold francúzskym partizánom, ktorí bojovali v SNP a majú tu tiež pamätnú tabuľu..
Útočisko na tri noci nám v Paríži poskytol hotel Residhome Issy les Moulinaux. Po ubytovaní a večeri nasledovala večerná prehliadka Paríža, ktorá končila na námestí Trocadéro s pohľadom na Eiffelovu vežu, vysvietenú svetelnými efektmi každú celú hodinu a sprevádzanú mohutnými aplauzami veľkého počtu návštevníkov.
Tretí deň bol venovaný návšteve observatória v Meudone, ikonického miesta, kde Štefánik strávil vo Francúzsku prvé chvíle svojho pôsobenia, zameraného na astronómiu. Meudon je mesto vzdialené asi 9 km od centra Paríža, observatórium je honosná budova postavená v roku 1877 na zvyškoch zámku Chateau-Neuf. Je obklopené rozsiahlym parkom, z terás okolo budovy a z parku je krásny panoramatický pohľad na Paríž.
Po privítaní riaditeľom observatória sme navštívili Pamätnú izbu M.R.Štefánika v spodnom podlaží,
inaugurovanú v roku 2020. Expozícia s predmetmi a fotografiami nášho významného rodáka má ambíciu stať sa jednou z najkomplexnejších výstav z jeho života; v tomto prípade je silno zacielená na jeho väzby s astronómiou.
Park pod observatóriom je vo dvoch úrovniach, prechádzkou po tej spodnejšej sme sa dlhou alejou priblížili k soche M.R.Štefánika, s patričnou slávnostnou atmosférou pri vztýčených vlajkách sme položili veniec k soche, prehovoril predseda Spoločnosti MRŠ Ing. Peter Novotňák, pani Mária Laur rod. Kvetanová (žijúca vo Francúzsku) predniesla vlastnú báseň venovanú M.R.Štefánikovi, poklonili sme sa jeho pamiatke a zaspievali sme 2 slohy hymnickej piesne Karola Kuzmányho „Kto za pravdu horí“, zaznela aj jeho obľúbená pieseň „Keby som bol vtáčkom...“.
Druhý veniec sme slávnostne položili neďaleko - k soche prof. Julesa Janssena, riaditeľa observatória, svetovo uznávaného astronóma, ktorý sa stal veľkým podporovateľom M.R.Štefánika počas jeho pôsobenia v Meudone.
Po spoločnom obede v Meudone sme odišli do Versailles. V dave návštevníkov sme si pozreli reprezentačné miestnosti zámku a potom sme sa vláčikom previezli cez parky k zámku Veľký Trianon, kde v jeho hlavnej sále bola 4. júna 1920 podpísaná Trianonská zmluva, dokument, ktorý stanovil nové hranice štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska. Za vzniknuté Československo ju podpisoval Štefan Osuský, diplomat, v tom čase náš vyslanec vo Francúzsku. Hlavná sála bola v čase našej návštevy pre verejnosť uzavretá, po zdĺhavom vyjednávaní sa nám podarilo nazrieť do nej aspoň cez otvorené dvere.
Prechádzkou parkom, jeho alejami, okolo fontán sme ukončili návštevu komplexu Versailles tesne pred jeho zatvorením.
Ešte v ten deň sa nám podarilo zavítať k domu č.6 na ulici Rue Le Clerc, kde v rokoch 1907 – 1919 žil a pracoval M.R. Štefánik. Do 7- podlažného domu, ktorý je pekne zrekonštruovaný, sme sa nedostali, ale dom, kde sme objavili označenie autora architekta „A. Sibien, arch. 1903“ ako aj pamätnú tabuľu s oznamom o živote M.R.Štefánika- sme vnímali ako genius loci.
Štvrtý deň nášho zájazdu sme mali rezervovaný na stretnutie na Zastupiteľskom úrade SR v Paríži.
Po prehliadkach výstav Sály Š. Osuský, Sály Štefánik a Sály L. Weiss sme sa zúčastnili slávnostného ocenenia, udeleného trom významným osobnostiam, ktoré sú späté so Slovenskom. Jednou z nich bola už spomínaná pani Mária Laur, ďalším bol dlhoročný vedúci folklórneho súboru „Nádeje“ v Meudone Daniel Compagnon, ktorý šíri slovenskú kultúru vo Francúzsku ,ale aj mimo neho (Francúz, ktorý má manželku Slovenku) .
V predzáhradke úradu sme boli účastníkmi zasadenia „Ruže Štefánik“, ako posolstva Spoločnosti M.R. Štefánika zo Slovenska.
Pokračovali sme do centra Paríža na krátku prechádzku okolo Invalidovne (pôvodne nemocnica pre vojnových invalidov), historickej budovy neďaleko Eifelovej veže. Invalidovňu dal postaviť francúzsky kráľ Ľudovít XIV, bola dokončená r. 1676, dnes je v nej Múzeum Armády- a predstavuje pamiatky francúzskej vojenskej histórie. V roku 1708 tu bola postavená samostatná súkromná kráľovská kaplnka – toto dielo s kupolou pripomína Baziliku Sv. Petra v Ríme a je považované za triumf francúzskej barokovej architektúry.
Popoludní sme navštívili Louvre, potom sme so sprievodkyňou Petrou, hovoriacou po česky, prešli peši okruh od Louvru popri kráľovskom paláci Palais Royal a jeho kráľovských záhradách, navštívili sme chrám Sv. Eustacha, tržnicu Les Halles, Centre Pompidou, prešli sme popri Radnici a popred katedrálu Notre- Dame, po nábreží Seiny až na most Pont Royal, kde sa stretla celá výprava.
Podvečer sme strávili na Montmartre, pri Sacre Coeur a v okolí. Absolvovali sme okružnú jazdu autobusom po Champs-Élysées, okolo Víťazného oblúka a vrátili sme sa do hotela Residhome Issy les Moulinaux.
V piaty deň ráno sme odišli z Paríža a cestovali sme do mestečka Darney. Toto miesto je mimoriadne späté s históriou čs. légií a M.R.Štefánikom. Tu sme sa najprv stretli na nádvorí radnice, potom sme položili veniec k pamätníku M.R.Štefánika – pieskovcovému kameňu, ktorý reprezentuje fragment Halleyho kométy so symbolikou Mont Blancu na vrchole, je tu vyobrazený ako brigádny generál, ktorým sa stal po 4 rokoch služby vo francúzskej armáde.
V priľahlom objekte radnice – v bývalom hrade- je od roku 1938 Československé múzeum, v ktorom je na dvoch podlažiach prezentovaný vznik čs. légií vo Francúzsku a ich následné uznanie. Dnes je toto múzeum pomenované Múzeum francúzsko-československého priateľstva (adresa 1 PL André Barbier). Keďže sa v meste Darney v roku 1918 formovala početne významná česko-slovenská légia, na blízkom vrcholku hory Kléber im bola v tom roku slávnostne odovzdaná bojová zástava. Neskôr - v roku 1919- tu bol postavený pamätník, ten však počas 2.sv.etovej vojny Nemci odstránili a dnes je na jeho mieste postavený nový.
23.6.2022 sa uskutočnilo slávnostné zhromaždenie pri Pamätníku Česko-Slovenských legionárov postaveného na počesť prevzatia bojovej zástavy na hore Kléber a my sme mali tú česť, že sme sa ho zúčastnili. Vládni zástupcovia štátov Francúzska, Česka a Slovenska, predstavitelia vojsk uvedených štátov, reprezentanti vojenských organizácií a legionárov, spoločenských formácií predniesli spomienkové prejavy, pozdravy, položili vence k pamätníku a vojenská kapela zahrala hymny zúčastnených štátov. Tým sa skončila oficiálna časť slávnostného zhromaždenia.
V priestoroch sály kultúrneho domu v Darney bola podávaná Zastupiteľským úradom Českej republiky vo Francúzsku. recepcia,
Popoludní sme sa rozlúčili s Darney a pokračovali do Štrasburgu. Tu sme bohužiaľ nestihli plánovanú vyhliadkovú plavbu loďou po Rýne a po krátkom zastavení v meste sme sa ubytovali v hoteli IBIS La Vigie. Veľký dážď a vietor nám neumožnil ani prechádzku v okolí. Deň sme ukončili spoločnou večerou v miestnom hoteli.
V šiesty deň sme sa vybrali na návštevu Európskeho parlamentu. Absolvovali sme oficiálnu sprevádzanú prehliadku budovou EP, vstúpili sme do návštevníckej zóny rokovacej sály a krátko sme si v nej posedeli – rokovania ešte neprebiehali, prezreli sme si prezentačné výstavy štruktúr EP, expozície súvisiace so vznikom EP. Posedeli sme si pri káve v jednej z kaviarní, venovali sme pozornosť predajni suvenírov a na záver sme sa odfotili v priestore veľkého kruhového nádvoria.
Päť budov Európskeho parlamentu je pomenované po významných politikoch. Je pozoruhodné, že hlavná budova EP má pomenovanie po Louise Weiss, novinárke, spisovateľke, političke, obdivovateľke M.R.Štefánika a dlho jeho veľmi blízkej osobe. Tu sme si uvedomili aj túto symbolickú súvislosť s Milanom Rastislavom Štefánikom a jeho prepojenie s Európou.
V meste Štrasburg sa nám podarilo absolvovať peknú prehliadku historického jadra mesta z vláčika,
navštíviť miestnu katedrálu a zažiť výnimočnú atmosféru rušného, ale príjemného mesta, v ktorom cítiť ducha histórie. Toto mesto mnohých z nás uchvátilo.
O 16:00 popoludní sme sa vydali na spiatočnú cestu domov. Tá bola trošku kratšia ako tá prvá…
Ja ako účastník zájazdu som veľmi rád, že som ho absolvoval. Ani chvíľu som neváhal. Ďakujem organizátorkám zájazdu p. Márii Kadlečíkovej a p. Márii Gallovej a oceňujem ich prácu. Sám som bol viackrát organizátorom iných študijných ciest a viem, koľko úsilia a námahy treba vynaložiť na úspešnú organizáciu podujatia. Viem, že treba byť tolerantný, nie všetko sa vždy podarí, ale tu sa to celkovo vydarilo!
Som rád, že som na tejto ceste spoznal nových ľudí, obohatilo ma to.
Cieľ, ktorý si organizátorky dali – lepšie poznanie a pochopenie osobnosti M. R. Štefánika – som prijal za svoj a považujem ho za splnený.
Autor: Ing. arch. Dušan Čupka, účastník zájazdu
Foto: Miroslava Roháčová, Michal Borguľa a Dušan Čupka
