Tentoraz sa členovia nitrianskeho klubu Spoločnosti M. R. Štefánika vybrali trochu iným smerom na svojich cestách za poznaním. Rozhodli sme sa ísť po stopách T. G. Masaryka a Veľkej Moravy. Tento zájazd bol naozaj poznávací, veľa nového sme sa dozvedeli a zdá sa, že k niektorým veciam na ktoré sme boli zvyknutí ako na dogmy, budeme musieť pristupovať otvorenejšie, nemusí byť všetko, tak ako nás to v škole učili, vývoj vedy posúva hranice ľudského poznania dopredu. Dopadli sme skoro ako Sokrates, keď priznal: „Viem, že nič neviem“.
V každom prípade to bol veľký zážitok. Poďme však pekne po poriadku. Naše znalosti a to najmä o Veľkej Morave sa významne rozšírili vďaka pánovi Dr. Petrovi Bednárovi, PhD. z Archeologického ústavu v Nitre. Pán Bednár bol ideovým autorom nášho zájazdu ako aj výborným sprievodcom. V prvom rade sme sa zastavili v Kopčanoch, pozreli sme sa na kostol svätej Margity Antiochijskej. Prvá zmienka o kostolíku je z roku 1392, ale jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9.-10.storočia, vďaka čomu patrí k najstarším stojacim stavbám na Slovensku a medzi kostoly s možným veľkomoravským pôvodom. Pred kostolom sa nachádza Strom roka z roku 2018 – Lipa veľkolistá, ktorá má za sebou viac ako 200 ročnú históriu.
Zastavili sme sa aj v objekte Kačenárne, kde sa pôvodne nachádzala farma chovu divých kačíc postavená Františkom Štefanom I. Lotrinským v roku 1749, ktorá je nádherne zrekonštruovaná, samozrejme už neslúži svojmu pôvodnému účelu, ale predstavuje moderné centrum na reprezentačné účely.
V Kopčanoch sme sa zastavili pred rodným domom Tomáša G. Masaryka. Vraj ide o legendu, rodný dom prvého Česko-Slovenského prezidenta sa má nachádzať v Hodoníne. V Kopčanoch tento dom leží na Masarykovej ulici. Spravili sme si pred ním spoločnú fotografiu, pozreli sme sa na dvor, v ktorom vyrastal T. G. Masaryk a pohli sme sa do Mikulčíc, kde sme sa pôvodne chceli prejsť peši, ale kvôli upršanému počasiu sme sa tam dostali v pohodlí nášho minibusu. V Mikulčiciach sme si pozreli Slovanské hradište, kde sa spolu s kopčianskym kostolom nachádzajú základy 10 kostolov pochádzajúcich z obdobia Veľkej Moravy. So záujmom sme si pozreli pohrebiská, historické artefakty. Už v tomto múzeu nám sprievodkyňa presvedčivo povedala, že T. G. Masaryk sa narodil v Kopčanoch. Túto informáciu nám zopakovala aj ďalšia sprievodkyňa v hodonínskom múzeu T. G. Masaryka. Takže ako to vlastne je?
V Masarykovom múzeu bolo čo obdivovať, pani sprievodkyňa bola výborná. Na druhej strane, stopy po M. R. Štefánikovi by sme v tomto múzeu len veľmi ťažko našli. Nebol zaradený ani medzi priateľov, ani medzi spolupracovníkov. Táto skutočnosť našich mužských členov klubu riadne rozčúlila, až sme ich my ženy museli ukľudňovať, aby sa nedotkli našej sprievodkyni, ktorá naozaj za nič nemohla. Predpokladáme však, že svojim nadriadeným túto skúsenosť aspoň spomenie. Nakoniec sa nám predsa podarilo zazrieť jednu bustu Štefánika a potom aj jeho obraz medzi členmi prvej vlády Česko-Slovenska. V jednej vitríne sme ešte zbadali obrázok, kde sme si všimli jeho drobnú postavu v uniforme. Toto je zrejme úloha aj pre našu Spoločnosť, aby sme iniciovali najmä historikov k tomu, aby v spolupráci s českými kolegami pracovali na docenení osobnosti M. R. Štefánika a uznaní jeho zásluh pri vzniku Česko-Slovenska.
V ten deň sme sa ešte poklonili pamiatke prezidenta Masaryka pred jeho sochou v Hodoníne položením venca. Táto socha mala viac ako pohnutý osud, bola až trikrát vracaná na svoje pôvodné miesto. Pod speváckou taktovkou Pavla Líšku sme pánovi prezidentovi zaspievali jeho obľúbenú pesničku: ”Ach synku, synku“.
Večer sme využili príležitosť a navštívili sme jednu z vínnych pivníc na Velehrade, kde sme si okrem vynikajúcich moravských vín, pochutnali aj na chutnom cesnakovom chlebíčku a zaspievali sme si s pani domácou moravské a slovenské pesničky. Naspäť do hotela sa veru nikomu nechcelo.
Na druhý deň sme navštívili Archeoskanzen Modrá, ktorý kopíruje Veľkomoravské sídlo v Sadoch Staré mesto (dnes už Uherské Hradište). Zrejme tam bola aj kópia Metodovho sídla v Sadoch a aj školy pre jeho učencov. Pôsobivý bol kniežací palác, ako aj kópia dobového kostola. Medzi týmto všetkým sa pohybovali sliepky, kohúti, husi, ošípané, kozy, proste bolo to také vierohodné. Dnes sa k tomuto archeoskanzenu pristavuje najväčšia veľkomoravská klenotnica.
Ďalší program sme si spestrili návštevou Živej vody, kde sme si pozreli jedinečnú expozíciu v podvodnom tuneli, ktorým sa dajú pozorovať sladkovodné ryby, zaujímavá je aj botanická expozícia, ako aj pasúce sa pratury. Ide o veľkú turistickú atrakciu a vrele odporúčame tieto miesta v Modrej na letné výlety s deťmi. My sme si tu okrem iného užili aj nádhernú jesennú prírodu.
Pozreli sme si aj veľkolepý Velehrad a potom sme náš poznávací zájazd ukončili prehliadkou Múzea Veľkej Moravy v Uherskom Hradišti - Staré mesto. Opäť to bolo o základoch kostola, pohrebiskách, imitáciách spôsobu života, ale čo nás najviac zaujalo bola výstava o Svätom Cyrilovi a Metodovi. Tam sme si mohli pozrieť imitácie nástenných malieb z prvej podzemnej úrovne kostola svätého Klimenta v Ríme zachytávajúce chvíľu, keď pápež Hadrián víta Svätého Cyrila a Metoda pri príchode do Ríma z dôvodu, že títo prinášajú relikvie tretieho pápeža Klimenta na Petrovom stolci, ktorý zahynul mučeníckou smrťou na polostrove Krym. Tu sme sa aj vďaka výkladu nášho sprievodcu archeológa, dozvedeli, že neexistujú žiadne písomné zmienky o pobyte Cyrila a Metoda na Nitrianskom hrade, avšak o ich pobyte na Veľkej Morave áno. Okrem toho po Cyrilovej smrti sú písomné zmienky o pobyte Metoda, ktorý sa stal pápežským cirkevným správcom pre Veľkú Moravu. Jeho sídlom sa stali Sady. Na druhej strane, ak Metodovi učenci boli väznení Vichingom na nitrianskom hrade, potom logicky aspoň Metod by mal pobývať v Nitre. V tomto smere sú však naši archeológovia a historici nejednotní. Po tomto zájazde máme teda o čom rozmýšľať.
Text: Mária Kadlečíková
