Nitriansky klub Spoločnosti M. R. Štefánika zorganizoval v dňoch 22.-27.08.2023 svoj štvrtý zahraničný poznávací zájazd so zámerom navštíviť miesta po ktorých chodil aj vedec, diplomat, pilot, generál a spoluzakladateľ Česko-Slovenskej republiky.
Keďže sme mali namierené aj do Ženevy, zastavili sme sa aj na miestach, ktoré sú spojené s T. G. Masarykom, prvým československým prezidentom a súputníkom M. R. Štefánika. V Ženeve sme nemohli obísť ani Európske ústredie OSN na založení a výstavbe ktorého mal veľkú zásluhu aj ďalší významný Slovák a vynikajúci diplomat Štefan Osuský. Popri míľnikoch, ktoré významne zasiahli do životov všetkých troch osobností, sme si pozreli aj pamiatky, múzeá, miesta, prírodné krásy o ktoré sa aj oni osobne zaujímali. Takže na každej našej zastávke, počnúc Kostnicou pokračujúc Zürichom, Luzernom, Ženevou, či Bernom, to boli všetko miesta, na ktorých sme hľadali stopy po Štefánikovi, Masarykovi a aj Osuskom, aby sme tak lepšie pochopili ich politické, diplomatické, strategické, či aj vedecké postupy i rozhodnutia a tak priblížili ich odkaz pre súčasné generácie občanov Slovenskej republiky.
Našou prvou zastávkou bola Kostnica, univerzitné mesto nachádzajúce sa na juhovýchode Nemecka, pri Bodamskom jazere. Leží na rieke Rýn. Má približne 88 000 obyvateľov. Svoj názov nesie po cisárovi Konštantínovi. V roku 585 sa Kostnica stala sídelným mestom biskupa Maxima, ktorý postavil prvý kostol na základoch ktorého dnes stojí Dóm Münster, ktorý bol aj biskupskou katedrálou.
Z hodín dejepisu sme si všetci dobre zapamätali dátum 6.7. 1415, kedy tu bol upálený kazateľ Ján Hus a o rok neskôr jeho súputník Jeronym Pražský. Na túto smutnú udalosť je v meste pamätník, tzv. Husov kameň, ktorý je umiestnený pri pôvodnom mestskom opevnení, kde sa kedysi popravovalo. Na jednej strane kameňa je Husovo meno a na druhej sa nachádza meno Jeronýma Pražského. Majster Ján Hus býval krátko po svojom príchode do Kostnice v dome, ktorý sa dnes volá Husov dom. Ján Hus v tom čase býval u vdovy vo veľmi krátkom čase a to 3.- 8. novembra. Do mesta prišiel so zámerom obhajovať svoje tézy, netušil, že bude obvinený a uvrhnutý do väzenia v mužskom kláštore a nakoniec upálený.
Štefánikova motivácia navštíviť Kostnicu počas svojej stáže v Zürichu, vyhádzala z viacerých motívov. V prvom rade tam šiel 6. júla 1902, kedy sa v Kostnici konali pietne spomienky pri príležitosti upálenia Jana Husa. Mimochodom, Štefánik kritizoval nedostatočný program a bezobsažnosť vtedajších osláv. Vo svojom liste staviteľovi Antonínovi Dvořákovi, ktorý financoval jeho pobyt v Zürichu napísal návrh, ako by sa úroveň týchto pietnych osláv v Kostnici mohla zvýšiť. Silným motívom návštevy Kostnice bolo, že ako syn evanjelického farára už v rodinnom prostredí začal nasávať pozitívny vzťah k majstrovi Husovi. Zrejme bol Štefánik ovplyvnený aj svojim priateľským vzťahom k českému národu, medzi ktorým si našiel počas svojich pražských vysokoškolských štúdií mnoho priateľov, ktorí J. Husa považovali za najvýznamnejšiu osobnosť českých dejín. Ďalší motív mohol vyvierať z toho, že bol členom Jeronymu, spolku evanjelických akademikov v Prahe. Jeronym bol onen vyššie spomenutý Husov súputník, ktorý bol upálený takmer do roka po Husovi.
V poradí druhou zastávkou bol Zürich. Patrí medzi najväčšie mestá vo Švajčiarsku, ale je aj hlavným mestom rovnomenného kantónu. Podľa posledného sčítania má 443 837 obyvateľov. Zürich sa stal v roku 1351 členom Švajčiarskej konfederácie a de facto týmto aktom aj nezávislým štátom. Mesto Zürich zohralo významnú úlohu v proreformátorskom hnutí.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré žili v Zürichu patrí Albert Einstein, ktorý tu študoval a miloval najmä starú historickú časť mesta. Ešte pred vypuknutím I. svetovej vojny žil V. I. Lenin v Zürichu a to až do roku 1917, kedy bol cez Nemecko transportovaný do Ruska. S Zürichom je spojená aj naša ďalšia významná osobnosť a to prof. Ing. Aurel Bohuslav Stodola, Dr.h.c., zakladateľ teórie parných a plynových turbín. V roku 1892 prijal pozvanie na zürišskú univerzitu za docenta, na ktorej sa čoskoro stal profesorom a zostal tam pôsobiť až do roku 1929. Medzi jeho blízkych priateľov patrili lekár, filantrop Albert Schweitzer. Známy je aj gratulačný list od Alberta Einsteina k jeho sedemdesiatim narodeninám.
Zürišská ETH univerzita, bola jedným z kľúčových cieľových bodov nášho poznávacieho zájazdu, keďže predstavuje významnú stopu v mimoriadne bohatom a hodnotnom živote M. R. Štefánika. Má asi 25 tisíc študentov. Je najväčšia a aj najúspešnejšia spomedzi všetkých 12 švajčiarskych univerzít a patrí medzi najpoprednejšie svetové univerzity. Založená bola v roku 1833. Celkove z nej vzišli 13 nositelia Nobelovej ceny. Medzi významných absolventov patrí Albert Einstein, či Alfred Werner. Na tejto univerzite bol na stáži počas letného semestra v roku 1902 aj M. R. Štefánik. V rámci univerzity sa nachádza aj ETH Semper Observatory, (Semperovo observatórium). Jeho zakladateľom bol Rudolf Wolf, významný fyzik a matematik. Ako prvý riaditeľ Observatória akceptoval projekt, ktorý bol vypracovaný vedúcim Polytechnickej školy Gottfriedom Semperom. Mesto na stavbu Observatória poskytlo nádherný pozemok, ktorý sa v tom čase nachádzal mimo mesta, takže krásne secesné Observatórium sa vynímalo ako soliterová stavba. Observatórium bolo otvorené v roku 1864. Fungovali v ňom dva inštitúty a to Astronomický na prízemí, prvom a najvyššom poschodí, zatiaľ čo na druhom poschodí bolo umiestnený Meteorologický inštitút. Observatórium patrilo medzi vysoko uznávané vďaka svojim vedeckým objavom, medzi ktoré patrilo napr. aj zachytenie škvŕn na Slnku a to prvýkrát v histórii ľudstva. Nebolo preto vecou náhody, že M. R. Štefánik si svoju stáž vybral práve v tomto Observatóriu. Štefánik bol veľmi vďačný dlhoročnému riaditeľovi Observatória a to Prof. Alfrédovi Wolferovi. Doslova napísal: “Prof. Wolfer je ku mne veľmi láskavý, jeho priateľské pokyny urýchľujú a obľahčujú môj pokrok vo vede“. Zachované sú Štefánikove poznámky z cvičení praktickej astronómie. Trochu sa posťažoval, že na univerzite popri astronomických predmetoch počúva matematiku a fyziku. Nebol spokojný so svojou jazykovou pripravenosťou. Aj keď priznáva, že nemčinu ovláda tak ďaleko, že v nej môže študovať. Musí sa však súkromne učiť po francúzsky. Pre nás bolo veľkým zážitkom prechádzať oblúkovou bránou do Observatória, ktorou denne prechádzal Štefánik, ale stúpať aj po schodoch ktorými zvykol chodiť Štefánik, aby mohol pomocou špeciálnych prístrojov na horných poschodiach a veži pozorovať hviezdy, Slnko, učil sa chápať princípy fungovania astronómie a meteorológie. Dnes je Observatórium prakticky umiestnené v centre mesta, je obklopené ostatnými univerzitnými budovami, v blízkosti sa nachádzajú obytné domy, nemocnica, pristávajú tam helikoptéry, takže už od začiatku šesťdesiatych rokov kvôli otrasom a svetelnému smogu nemôže slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Vďaka tomuto pobytu sa Štefánikova pripravenosť na povolanie astronóma významne posilnila. Štefánik okrem toho nadobudol mnohé kontakty nielen zo sveta astronómie, ale aj z iných oblastí, ktoré sa mu v jeho neskoršom pôsobení veľmi zišli, ale získal aj záľubu vo švajčiarskych horách. Z tohto pobytu pochádza aj známa Štefánikova fotografia zo švajčiarskych Álp, na tejto fotografii je ešte mladým, fešným a odhodlaným mužom. Čo sa týka univerzity, je to nádherná, mohutná a pôsobivá budova, architektonický skvost. Nachádza sa v blízkosti Semperovho observatória. Šikovní architekti túto budovu postupne modernizujú, prispôsobujú ju požiadavkám novovznikajúcich sa fakúlt, rastúcemu počtu študentov, ako aj budovaniu nových laboratórií. To čo nás mrzelo, po Štefánikovi sme tu nenašli žiadne hmatateľné stopy, aspoň naši sprievodcovia a organizátori, nemali o ňom žiadne informácie. V tomto smere je na Spoločnosti zaplniť toto prázdne miesto, napr. poskytnutím brožúry písanej v anglickom, či v nemeckom jazyku, alebo aj podarovaním malej Štefánikovej busty, aby si ju mohli uložiť do vitrín vystavujúcich rôzne exponáty, alebo aj inštaláciou pamätnej tabule.
V meste sa nachádza viac významných, predovšetkým reformátorských kostolov. Medzi nich patrí aj Grossmunster, ktorý je postavený na mieste, kde bol pochovaný Svätý Félix a Regula. Pokladá sa za Mekku švajčiarskej reformácie. Zvonku pôsobí ako mohutná impozantná stavba. Vyniká dvomi vysokými neprehliadnuteľnými mohutnými vežami. Interiér je skromnejší, avšak mimoriadne pôsobivý. Tento kostol je vďaka svojim vysokým vežiam významným orientačným bodom mesta, ale aj jeho symbolom. Zistili sme však, že je aj fotogenický. Najkrajšie fotky máme tie, kde sa za nami v pozadí vyníma táto úžasná cirkevná stavba.
Kostol Svätého Petra. Základy tohto kostola boli položené v 8. storočí. Jeho veža patrí medzi najvyššie v celom kantóne. Zatiaľ čo kostol je vo vlastníctve katolíckej cirkvi, veža je majetkom mesta. Táto anomália vznikla tak, že v dávnej minulosti bola veža mestu prepožičaná najmä na obranné ciele, pozorovacie účely a mesto si ju aj postupne stavebne a aj účelovo prispôsobovalo svojim potrebám, takže investície mesta presahovali to, čo do stavby dala cirkev. V tomto kostole bol za katolíckeho kňaza v roku 1981 vysvätený Stanislav Hrušovský, vedúca osobnosť študentského hnutia v roku 1968 na Vysokej škole poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita). Za svoj obdiv k M. R. Štefánikovi, ako aj za študentské podujatia zorganizované na počesť tejto našej významnej osobnosti, bol zo štúdia vylúčený v roku 1970.
Mesto má 200 tisíc obyvateľov. Je obchodným a finančným centrom svetového významu. Sídli tu viacero medzinárodných organizácií. Je tu Európske sídlo OSN, sídlo Európskej hospodárskej komisie, ILO - medzinárodná organizácia práce, WHO - svetová zdravotnícka organizácia, Svetová environmentálna agentúra OSN, ďalej je to Svetová rada cirkvi alebo aj sídlo Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Neďaleko mesta sídli aj vedecké stredisko CERN. V tomto meste je toho ohromne veľa, čo stojí zato vidieť. Mali sme síce len jeden deň, avšak do istej miery aj šťastie, že mnohé veci sa nachádzajú popri sebe, napr. pri jazere.
Palác OSN (pôvodne palác národov), je impozantným architektonickým dielom. V roku 1920 vzniklo Spoločenstvo národov. Realizátorom myšlienky M. R. Štefánika o vytvorení Spoločenstva národov sa stal v Ženeve Štefan Osuský,ktorý sa podieľal na vzniku tejto organizácie, bol aktívnym účastníkom na stavbe paláca národov a zaslúžil sa o zriadenie Česko-Slovenského salónu. Štefánik sa žiaľ nedožil vzniku organizácie Spoločenstva národov a ani sa tak nikdy nedostal do Paláca národov. Palác bol postavený v rokoch 1929-1936, v tom čase sa považovala táto stavba za najväčšiu na svete. Počas II. svetovej vojny činnosť tejto organizácie zanikla. Po II. svetovej vojne 24.10.1945 vznikla OSN - Organizácia spojených národov. Veľkolepý je vstup do tejto budovy s alejou na ktorej sú umiestnené zástavy všetkých 193 členských štátov OSN. V areáli Paláca OSN sa nachádza aj veľká zlomená stolička, ktorá stojí troch nohách. Stolička symbolizuje protest proti nášľapným mínam, proti ktorým bojovala aj princezná Diana. Je vysoká 11 metrov. Môžeme tu vidieť aj sochu Ghandího. V obrovských rokovacích sálach sme si to veľmi užívali a tak trochu sme sa zahrali aj na rokovania diplomatov.
Múzeum Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Červený kríž vznikol v Ženeve a tu má aj svoje sídlo. Zakladateľom Červeného kríža bol Jean Henry Dunant. Bitka pri Solferine (1859), Lombardsko vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii podnietila vznik Červeného kríža. V tejto bitke počas jedného dňa bolo zabitých 6000 vojakov a 25000 bolo zranených. Múzeum Červeného kríža bolo otvorené v roku 1988. Teraz prešlo rozsiahlou rekonštrukciou. Musíme sa však priznať, že jeho modernejšiu verziu sme si až natoľko neužívali.
Štefánik až tak často v Ženeve nepobýval. Na záver študijného pobytu v Zürichu sa zaúčal v Ženeve do brúsenia šošoviek pre astronomické prístroje v optickej dielni u optika Emila Schaera a zrejme bol veľmi dobrým žiakom. Obidvaja spoločne snívali o založení observatória na vrchu Mont Saléve, ktorý sa mohutne vypína nad Ženevou. Pre nedostatok času a aj financií tento svoj sen nezrealizovali. Zostali však spolupracovníkmi na dlhé roky, keďže si Štefánik pre svoje pobyty na rôznych miestach pri pozorovaní hviezd, komét, zatmenia Slnka, prístroje požičiaval od Schaera.
Počas svojho pobytu v Ženeve si Štefánik obľúbil hotel Beau –Rivage pri svojich prechádzkach pri jazere, tento hotel je dnes spojený s hotelom Richmond v ktorom počas svojho ilegálneho pobytu v Ženeve býval Masaryk. Pre nás bolo veľkým prekvapením, keď sme sa pýtali na možnosť vstupu do hotela Richmond a spomenuli sme Masarykovo meno, že sme boli okamžite uvedení do tzv. Masarykovej sály, ktorá tam dodnes funguje. V tejto sále sa uskutočnilo zjednotenie domáceho odboja na čele s K. Kramárom a zahraničnej delegácie vedenej E. Benešom. Dohodli sa na osobe prezidenta, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí, ministrom vojny sa stal M. R. Štefánik, zatiaľ čo ministrom obrany sa stal V. Klofáč.
Samozrejme, že sme na našich cestách navštívili aj iné turistami vyhľadávané miesta. Medzi nich sa zaraďuje napr. mesto Luzzern so svojimi pamätihodnosťami. Popri Kaplnkovom moste a vrchu Pilatus, na ktorý sme sa vyviezli najstrmšou zubačkou na svete, sme boli očarení Levím pamätníkom. Podľa Marka Twaina je to najsmutnejší a najdojemnejší kus kameňa. Je to neprehliadnuteľný symbol Švajčiarska. Lev vytesaný do skaly vznikol ako pomník na počesť vojakom Švajčiarskych gárd francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., ktorí boli zabití revolucionármi v roku 1792. Švajčiarsko si túto udalosť pamätá dodnes. Autorom je Lukas Adhorn, ktorý sochu vytvoril podľa návrhu dánskeho sochára Bertala Thrwaldsena a je to 9 metrový umierajúci lev vytesaný do jedného kusu kameňa, ktorý pripomína hrdinskú smrť žoldnierov švajčiarskeho konvoja. Zážitkom bola aj prehliadka Bernu, kde sme si pozreli Einsteinov dom, krásne fontány, vežu Zytglogge, ale kvôli prudkému lejaku sme sa síce k populárnemu medvediemu výbehu priblížili, ale prakticky sme nič nevideli. Veľkým aj keď zmoknutým zážitkom bol aj Innsbruck, olympijské skokanské mostíky, Hoffburg, či Swarovského múzeum. Neobišli sme ani Lichtenštajnsko.
Tieto poznávacie zájazdy majú svoj význam v práci našej Spoločnosti. Sú síce veľmi vyčerpávajúce, keďže sa snažíme v čo najkratšom čase vidieť čo najviac a sú dosť nákladné, Švajčiarsko nie je lacnou krajinou. Zápasíme aj s nepriazňou počasia, niekedy sú to vysoké horúčavy, ako tomu bolo v Kostnici, inokedy sme vystavení veľkým lejakom. Vždy sa však dozvieme veľa nového o Štefánikovi, či Masarykovi, legionároch alebo iných osobnostiach, ktoré sa podieľali na vzniku Česko-Slovenska.
Takéto zájazdy nás vedú aj k podrobnejšiemu štúdiu o tom, čo chceme navštíviť, alebo sme už videli a to je to pozitívne, že siahame po nových vedomostiach.
Autorka text: Mária Kadlečíková,
Autor fotografií: Michal Borguľa
