„Dielo Štefánikovo je na prvý pohľad jediným zázrakom… Myslím si, že Štefánik bol rýdzim Slovákom práve týmito stránkami svojej osobnosti: neustále vrel, neustále kypel plánmi, podnetmi, neustále pracovala jeho obraznosť. Vynaliezavosť, bádavosť, opravdivosť, nekompromisnosť mravná i tvorivá boli asi jeho darmi osobnými; ale oheň a vášeň, s ktorou uskutočňoval myslenie vo veľkých rozmeroch, a pritom kúzlo osobnosti, krásny spoločenský takt a vkus, jeho rytierskosť a veľkodušnosť – v tých, okrem vlastnosti osobnej, je i čosi slovensky typického a vlastného čistému, rýdzemu géniu jeho kmeňa.
“
— F. X. Šalda —